I. Staré rany sa nehoja

18. března 2013 v 19:05 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
I.

STARÉ RANY SA NEHOJA


"Vieš, zaľúbiť sa je ako dobre sa nadrbať", začal a odklepol si z cigarety, "keď precitneš, bolí to a hoci sa zaprisaháš, že sa to už nikdy nestane, ideš do toho znovu a ešte rád..."

V kútiku oka sa mu zaleskla slza, no potlačil smútok a radšej si doprial poriadny hlt piva. Hostinec, kde sa nachádzali bol slabo osvetlený a plný cigaretového dymu, okná špinavé a dlážka taktiež zažila lepšie časy. Tí, ktorí si tú dobu pamätali by iste povedali, že je to typická komunistická krčma. Slovom pajzeľ. Každým piatkom však trochu ožil, prišlo zopár mladých, ktorých nelákali svetlá veľkomesta hneď za rohom, na obed sa schádzali štamgasti s nosmi popretkávanými červenými a modrými žilkami, občas sem dokonca zablúdil aj nejaký nováčik.

Karol nebol typ, ktorý by si vylieval srdce. Sedával vždy vzadu, v tom najtmavšom rohu a mlčal, len skleným pohľadom kontroloval strop, popíjal svoje pivo a poldeci, o nikoho sa nestaral a bafkal cigaretu za cigaretou. Dnešný večer bol však trochu iný. Keby veril v osud, povedal by, že to bolo osudové stretnutie. Roky nevidel nikoho zo zboru, ku ktorému kedysi taktiež patril, a teraz sedí oproti mladému ucháňovi, teraz už mužovi, ktorého kedysi sám dával do pucu, radil mu, slovom, staral sa o to, aby raz bol z neho dobrý policajt. A teraz sedeli a spomínali, každý pohárik naviac rozdúchaval tú nepríjemnú nostalgiu.

Kokotina, pomyslel si, sám nevedel, aké je to byť dobrým policajtom. Keď ideš podľa vyhlášky, si pre občanov hajzel, keď ideš temnejšími chodníčkami, si skorumpovaná sviňa a keď sa snažíš vyhýbať problémom, ostaneš pre všetkých len parazitom plateným z "našich" daní. Čo je to dobrý policajt? Ako zákusok, každému chutí niečo iné. Karol nevedel, či bol dobrý, no považoval sa aspoň za spravodlivého. Teraz mu tiahlo na šesťdesiat, deti sa naňho vysrali, žena ho nechala a vták mu už nestál. Tak načo to všetko? Pre neho zjavne za spravodlivý život žiadna spravodlivosť nejestvovala...

"Ja som skutočne miloval len raz", pokračoval, "ženu môjho kamaráta. Nikdy sa to nedozvedela, nikdy som sa o nič nepokúsil. Miloval som ju tak veľmi, že som ju nechal ísť svojou cestou."
Mladší ex-kolega, Jožko, privolal hostinského a rozkázal ešte po pive.
"Hm, to musí byť peklo, žiť s týmto pocitom", riekol zamyslene.
Karol naňho pozrel kalným pohľadom. Nebol zvyknutý piť tak veľa a nebol zvyknutý sa vôbec s niekym vybavovať.
"Ty si o pekle len počul", zasyčal, "ja som v ňom bol."
A tak mu rozprával o posledných rokoch, kedy robil šéfbachara v Leopoldove. Príbeh, ktorý znel tak trochu ako Zelená míľa. Povedal mu o chalanovi, ktorý medzi tými lumpami pôsobil ako jediný nevinný, hoci nakoniec mal na rukách viac krvi, než sa zdalo. A ten mu raz povedal, že...
"Sloboda je to najdôležitejšie, to mi ten chalan, ten mladý muž, povedal. Čudné, že? Na takom mieste..."
"A čo on? On sa cítil slobodne?"
Karol si poklepkal po spánku a po prsiach.
"Povedal, že pokiaľ si slobodný tu a tu, je jedno, či je pred tebou aj tisíc mreží, takúto slobodu ti nemôžu vziať."

Obaja ostali mlčať a mlčali a premýšľali až do záverečnej, keď Karol zadriemal s podopretou rukou a Jožko len tupo sledoval, ako hostinský vykladá stoličky. S Karlom sa už nevideli, ale nad tým tajomným väzňom premýšľal ešte na jeho pohrebe. Ach Karol, Karol... Keby si mi radšej povedal o tom druhom, čo tak náhle zmizol, možno by ti ešte bolo pomoci, hovoril si Jožko neskôr. Keby si len nebol taký tvrdohlavý a nemusel si pchať svoj nos všade... Keby, keby, keby. Veď sa to zbehlo tak rýchlo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 3. června 2013 v 17:24 | Reagovat

Páči sa mi ten úvod, prvé dva odseky. Dobré uvedenie do deja. A tiež pekná myšlienka o slobode.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama