II.
CROATOAN
Tma bola nepreniknuteľná, temnejšia než najčernejšia čierna, no jeho oči si rýchlo privykali. Spočiatku sa orientoval len podľa hmatu, dni a noci, hoci nevedel, kedy sa a či vôbec striedali, mu však dodávali viac odvahy a viac citu, až pomaly zisťoval, že tam nie je sám a že priestor okolo neho číta asi desať metrov a stena je len jedna jediná. Jediná, no kruhová. Obrovské väzenie, v ktorom zneli čudné zvuky, občas sa oňho obtierali klzké telá martýrov a nezrozumiteľným jazykom ho o niečo prosili.