XII.
POSLEDNÉ LETO
Pamätám sa na posledné leto, keď som bol šťastný. Ako by to bolo včera. Slnko krásne hrialo, škola ma už netrápila, veď boli prázdniny a otec, ten veľký Ivan Laščík si konečne na mňa našiel čas. Mal som asi jedenásť rokov a on si vybral na tento jediný deň dovolenku len preto, aby mohol byť so mnou. Rybárčili sme na Váhu, smiali sa na starých časoch, akoby sme to ani neboli my. Z neho vyprchala všetka strohosť a vážnosť, znovu to bol obyčajný chlap, ktorý sa vie nadchnúť aj pre niečo iné, ako pre pár čísiel. A ja som bol zas malý chlapec, nie zatrpknutá polosirota, ani deprimovaný narkoman ako neskôr. Ani neviem, o čom všetkom sme sa bavili. Len viem, že to boli posledné pekné chvíle, ktoré som v živote zažil.