close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

I. La femme fatale

1. listopadu 2012 v 19:00 | Alex |  Zatratení 2: Domino
ZATRATENÍ_2

I.

LA FEMME FATALE


Život je sled absurdných náhod a bizarných situácii. Nikdy som neveril na osud, no na druhej strane ani v náhody, ale čo iné to bolo, ak nie náhoda alebo osud?


Prvýkrát sme sa stretli, keď som čakal na odvoz do baru. Pekná, i keď trochu smutná dievčina, tak kruto úprimná, sa mi odvtedy nevedela dostať z pamäte. Nedúfal som, že ju ešte niekedy uvidím. Teda... Dúfal som. Ale neveril som tomu. Neprešiel ani rok a stretli sme sa znovu. Nepamätala si ma. Ja som jej ponúkol nocľah a nič viac v tom ani nebolo. Lenže láska je kurva. Neveril som na lásku a neveril som na osud, ale ako to nazvať? Osud sa mi nevnucoval tak, ako láska. Predstavoval som si lásku ako ľahkú devu vrtiacu svojim zadočkom v priliehavom čipkovanom negližé, ako zradnú šľapku, ktorá ťa vždy naláka. A tak sa aj stalo. Znovu som padol do osídiel lásky, hoci som mal od romantika na hony ďaleko. Ráno tam už nebola, zmizla a ja som nedúfal, že ju ešte niekedy uvidím... Teda... Dúfal som. Ale neveril som tomu. Lenže vtedy zasiahol osud...

Lola, ako sa tá kráska volala, mi jedno rána do telefónu oznámila, nech si nerobím na víkend žiadne plány, že ma príde pozrieť. Úplne som zabudol, že sme si vymenili čísla. Priťahovalo ma na nej všetko, ryšavé vlasy, melódia jej hlasu, to nebezpečie okolo nej, a najviac to, že zo všetkých možných miest na prespanie si vybrala práve môj malý byt v Petržalke. Hoci som tu žil už jedenásť rokov, stále som bol cudzincom. Občas mi ešte uletelo nejaké to slovo z Liptova, odkiaľ pochádzam, občas som sa ešte nevedel orientovať v slangu ulice, takže nie každý ma bral. Náckovia to tu volali Engerau, hip-hoperi jednoducho "ghetto" a my zvyšní, jednoducho Petržalka. Ale späť k Lole.

V očiach mala zvláštny smútok. Hovorila, že je na ulici, pohádala sa so svojim priateľom (a sakra...), nemá žiadne peniaze a že ja som jej jediná záchrana. Urobil som malú večeru a sadli sme si ku telke. Zrovna bežala Vojna policajtov, môj obľúbený film.
"Odkiaľ je tvoj chalan?"
Usmiala sa. Nebol to veľmi veselý úsmev.
"Ideš rovno na vec, to sa mi páči. Odtiaľto, z Petržky. Myslím, že ho poznáš..."
Hlavou sa mi rútili stovky tvárí a stovky mien ľudí odtiaľto.
Otočila ku mne hlavu a pozrela na mňa tými tajomnými, smutnými, nekonečne zelenými očami. V tomto okamihu by som jej dal celý svet. Lenže jeden svet nestačí...
"Kto?", zachripel som konečne. Nik ma nenapadal. Napadal ma každý. KTO???
"Tomáš Danihel", povedala, zaregistrovala môj nechápavý pohľad, "Tommy-Gun," dodala.

Samozrejme som vedel o koho ide. S týmto menom sa začali moje problémy. S týmto menom aj skončili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 28. prosince 2012 v 23:03 | Reagovat

Jéj, pokračovanie!
Lola? To meno znie exoticky. Páči sa mi tento úvod, ideš na to celé tak akosi pomaly, čo je podľa mňa dobré.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama