XV.
Viedli ho tými chodbami, múrmi, ktoré oddelujú ilúziu reality od tej skutočnej reality za mrežami väzenia. Keď si pomyslel na uplynulé dni na slobode, pripadalo mu to len ako sen. Všetko krásne je nereálne. Alica - sen. Laščík - sen. Zato Gorodetskij, to bola nočná mora. Všetci ľudia, ktorých stretol, mu teraz pripadali len ako prízraky. Ako opar hmly. Akoby dlho spal a znova sa zobudil.
Dostal svoju starú celu a starého "spolubývajúceho", ozrutného polocigána, ktorému tu hovorili Bejby. Bratsky sa zvítali a Alex už nepochyboval, o tom, kde je vlastne to jeho doma. Tu je jeho domov.
Alexander Kovács zomrel v Leopoldovskej nemocnici v nedeľu 11. decembra 2011. Nikdy sa nedozvedel, že mal byť otcom.
Koniec
Až mi je Kovácsa ľúto!
Palce hore, vynikajúca poviedka! :)