XIV.
VÉG (ALEX)
Alex zložil sluchádlo telefónnej búdky. Mal dobrú náladu. Laščík bol posratý strachom, on konečne dokázal Alici prejaviť city (a myslel to úprimne), Gorodetskij bol už len planou hrozbou, prízrakom kdesi v diaľke. Všetko vyzeralo byť ideálne.
Jeho zvykom bolo nevyužívať prostriedky hromadnej dopravy a tak konal i teraz. Inu, zvyk je železná košeľa. Po fešákovi s dorastajúcimi vlasmi v štýlových džínsach a značkovej bunde sa otáčali celé húfy žien, no Alex mal oči len pre jednu. Šiel po ulici ako kôň s klapkami, nevidel doľava, nevidel doprava, len šiel za svojim cieľom. Neboli to ani dva týždne a cítil sa ako vymenený.
Hrôzy Leopoldova mu pripadali ako film, ktorý v detstve videl v kine. Vzdialené. Jeden film ho aj napadol. Áno, klišé, Vykúpenie z väznice Shawshank. Aj on bol nevinný, mladý a naivný. Dnes by nešiel za zločin, ktorý nespáchal, dobrovoľne za pár šupov do basy. Nie. Peniaze nie sú dôležité. Dôležitá je láska. Dôležitý je domov. Dôležití sú priatelia. Dôležitá je Alica.
Alica!
Bol priamo pred jej bytom a ani si to nevšimol, zadumaný by kráčal ďalej. Vchodové dvere na schodisko boli poodchýlené. To sa mu nepáčilo. Kým šiel do basy, videl pár kriminálok a vedel, že to neveští nič dobrého. Opatrne vytiahol Glocka, s ktorým sa zžil, hoci nikdy zbraň nedržal, a zabuchol za sebou dvere. Vybehol po schodoch.
Hoci bol Alex jednoduchý chalan, ktorý nemal prístup k umeniu a rozhodne sa v ňom neorientoval a nevyžíval, hneď vedel, čo mu tá scéna pripomína. Spústa krvi, hromada rozbitých vecí a v strede toho niečo, niekto, kto pripomínal stavbou tela koňa. Guernica á la Gorodetskij. A mŕtva Alica. Alex zareval ako ešte nikdy predtým, bezmocný padol na kolená, starostlivo obzeral obe telá. Gorodetskij si zlomil väz, keď sa šmykol na mokrej dlážke. Život je sled absurdných náhod... Alica... Ach Alica... Alicu trafila vystrelená guľka priamo do srdca. A ako puklo srdce jej, tak puklo srdce aj Alexovi. Od tej kresby slzy na tvári neplakal, teraz však tiekla ozajstná slza po tej vytetovanej. Plakal tak dlho, až upadol do bezvedomia.
Keď precitol, prehrabal Gorodetskému kapsy. Prešiel zmenou, ako motýlia larva v kukle. Srdce otvorené a krvácajúce sa počas straty vedomia zacelilo a zatvrdlo. Už navždy. Zostala len pomstychtivá beštia. A tá beštia práve našla diár. Diár, v ktorom bola poznačená schôdzka s Ivanom Laščíkom.
Dvere baru boli takmer vykopnuté, vonku pred barom ležali dva zmlátené telá vyhadzovačov. Laščíkovi zabehla whisky a rozkašľal sa. Bol bledý, o ničom netušil, videl len Kovácsa v jeho čiernom kabátci a s pištoľou mieriacou na jeho čelo.
"Čo sa deje? Volal som Draganovi nech to zruší, ale nedvíha to! Alex, ukľudni sa!"
Alex si naučeným pohybom vytiahol cigaretu a pripálil si ju, všetko jednou rukou a zbraň nepoklesla zo svojho cieľa ani nachvíľu.
"Gorodetskij je mŕtvy", odvetil s absenciou citu v hlase, "ty tiež", dodal.
"Počkaj...!"
"Vieš, čo si mi povedal, keď som prišiel? Tak teraz je to pravda. Nemám čo stratiť. Tak sa nejeb."
Na zarámovaného Jamesa Deana za Laščikovym chrbtom dopadli kúsky podnikateľovho mozgu a spŕška krvi. Zdesení ľudia bežali k východu a Alexovi to bolo jedno. Nikdy o sebe netvrdil, že je dobrý alebo zlý. Bol len spravodlivý. A tak nemal dôvod im ublížiť. Od roztrasenej barmanky si vypýtal deci borovičky a jej mobilný telefón. Na pult položil zvyšné bankovky od Laščíka. Nebolo ich málo.
"To je dobre."
Potom si zavolal na políciu. Vyexoval toho panáka a zahasil cigaretu. Sadol si na schodíky pred klubom a čakal na príchod hliadky.
Tak takéto vyvrcholenie som ozaj nečakala. Skvelé Alex, musím len chváliť. A chudák poviedkový Alex, zrejme bol fakt zatratený.