XI.
VÉG (IVAN)
Záchranka prišla za pätnásť minút. Traja silní muži museli vyniesť Laščíka na nosítkach až dolu, pred budovu La-Go Techu. Nasledovala masáž srdca počas prevozu do nemocnice. Ivan Laščík mal šťastie, koniec-koncov, ako vždy. Bol to "len" slabý infarkt, lekár dokonca nevyžadoval jeho hospitalizáciu. Dal mu pár dobre mienených rád, ktoré Laščík pustil jedným uchom dnu a druhým von a poslal ho domov, nech na seba dáva pozor. Kokot, pomyslel si Laščík, som v takých sračkách o akých sa ti ani nesnívalo.
V sprievode svojich ochrankárov, ktorých mal, samozrejme, v pláne vyhodiť, zišiel dolu schodmi až ku autu.
"Kde mám telefón?", spýtal sa jedného z nich.
Nato obaja pokrčili plecami.
Nasral sa. Vytiahol jednému spoza opasku zbraň a odistil ju.
"Kde mám kurva ten spičený telefón?!", zreval.
Druhý sa k nemu blížil s mierovým gestom značiacim, že má voľné ruky. Strelil ho do priehlavku ľavej nohy.
Zvíjal sa na zemi šokom a bolesťou. Laščík zatiaľ spovedal toho druhého.
"Kde ste boli v piči, čo? Hovorte, Kolenár, kde v piči ste boli, keď prišiel Kovács, čo?! Kávička na chodbe? Kurva, KDE MÁM MOBIL?!"
Ochrankár sa pokúsil o úsmev, no bola to len chabá grimasa.
"Zvoníte..."
"ČO?!"
"Vrecko na vašom saku... Zvoníte."
Laščík pozeral ako výr. Potom siahol do náprsného vrecka a vytiahol svoj mobil.
Manželka.
Hneď ju zrušil a volal Gorodetskijmu.
Mobil vyzváňal v prázdnom čiernom mercedese pred Aliciným domom.
V súkromnom klube pre smotánku sa Ivan laščík nalieval whisky a neúspešne sa pokúšal dovolať svojmu srbskému "priateľovi", keď klubové dvere rozrazil nečakaný hosť.
Kto? Kto?