close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VI. Reálny život

3. října 2012 v 12:19 | Alex |  Zatratení: Domov
VI.

REÁLNY ŽIVOT


V pondelok vstal, spravil si silnú kávu a obliekol sa tak, aby Alicu nezobudil. Už o piatej stepoval pred domom služieb, aby si kúpil bagandže, monterky a rukavice. V potravinách zas kúpil pár rožkov a paštík. Hodil to do igelitky a pobral sa do La-Go Techu. Prehodil pár slov so sympatickým postarším vrátnikom, dokonca s ním vypil ešte jednu kávu. Potom pred závorou zastal čierny mercedes. Okienko sa stiahlo a von sa vytrčila holá hlava ozrutného muža.

"Davaj, davaj!", zakričal na vrátnika a ten sa ponáhľal stláčať gombíky na otváraní.
Mužove chladné sivé oči si Alexa chvíľu premeriavali. Nepáčil sa mu.
Mercedes prešiel a mieril k výrobným halám.

"Kto to bol?", spýtal sa Alex.
"Druhá polka La-Go Techu, tá väčšia", uškrnul sa vrátnik, "Dragan Gorodetskij, spolumajiteľ."
"Rus?"
Vrátnik zavrtel hlavou.
"Srb. Na toho si dávaj bacha, to je veľká kurva... Aaale, dobré ránko pán Sabovčík!", zdravil už svalnatého ryšavca v modrých monterkách, asi štyridsaťročného so zlatou náušnicou v uchu.
Alex hneď vystrelil ako do pozoru a ponáhľal sa k nemu.
"Dobrý deň, ja som... Mňa poslal...", dychčal.
Sabovčík sa zasmial.
"Ty si Kovács, čo? Ja som Konrád Sabovčík, serus", usmial sa.
"Teší ma, pane", odvetil Alex a podal mu ruku.
"Doboha, kľudne mi tykaj, ja si na tieto formálne pičoviny nepotrpím. Poď za mnou, ukážem ti, kde sa zložíš."
Prešli popri striekarňach, kanceláriách a výrobných halách až dozadu, k šatniam.
"Tu sa prezlečieš, táto skrinka môže byť tvoja", ukázal na číslo 13, "jedlo si môžeš nechať v nej. Potom príď do výroby, do tretej haly od vrátnice."
Alex sa teda prezliekol do starého trička, monteriek a bagandží, skrinku si zamkol a kľúčik schoval do kapsy. Zapálil si cigaretu a vyšiel von zo šatní.
"Njekuriť, njekuriť!", kričal naňho Gorodetskij v drahej bielej športovej súprave a divo pritom mával rukami.
Alex sa zamračil a hodil cigaretu na zem, prišľapol ju opätkom.
"Gto vuy?", pristúpil k nemu bližšie.
"Kovács, poslal ma Laščík."
Prikývol, akoby si to chcel len overiť. Prešiel popri ňom a Alex ostal stáť ako prikovaný.
"No idemo, idemo!"

"Kokot", zašomral si Alex popod nos a šiel k výrobe.
Za dverami sa nachádzala obrovská hala s množstvom cirkuláriek, sústruhov a iných mašín.
"No konečne", zasmial sa Sabovčík, "robil si už na cirkulárke?"
Alex prikývol.
"Dobre. Sopliaci ti budú nosiť označené lišty a ty ich budeš píliť po čiare, jasné? Tie potom idú na vybrúsenie, potom na striekanie a potom sa z nich robia rámy. Comprende?"
"Si", zaksichtil sa Alex a pustil sa do práce.
Bola to nudná, stereotypná a vyčerpávajúca práca, ale bol vďačný aj zato málo. Doobeda to ubehlo ako nič a potom sa už s kolegovcami, ktorí tu boli doslova "čierny" zamestnanci - Čonka, Baláž a Baláž junior, napchávali jedlom.
"Kedy ťa pustili?", spýtal sa dobrosrdečne najstarší Čonka, bruchatý a fúzatý.
"Čože?"
"Šak nič... ale vidno to na tebe."
Balážovci tiež prikývli a viac túto tému nerozvádzali.

Poobedie sa už tiahlo trochu dlhšie a Alexa už začali pobolievať kríže. Tešil sa domov na Alicu. Domov. Žeby ho našiel pri nej? Usmial sa pri tej predstave. Odkedy ju spoznal, tie necelé dva dni, usmieval sa častejšie. Niečo na tom bude, pomyslel si. Niečo na tom bude.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 5. října 2012 v 18:46 | Reagovat

Kto, do pekla, je Gorodetskij?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama