V.
CIRKUS V HLAVE
Ráno vstal o čosi skôr a pripravil obom výdatné raňajky. Sám už dávno nejedol takú dobrotu. Aj to najmizernejšie pripravené jedlo bolo delikatesou oproti jednotvárnej strave v lochu. Uvaril kávu a šiel zobudiť Alicu.
Tá už ale bola hore a poctivo, a ako mal Alex neskôr zistiť, pravidelne, cvičila. Keď dokončila sériu tri krát desať klikov, usmiala sa na Alexa, dala mu bozk na líce a šla do sprchy. Neváhal a pridal sa tiež.
Keď sa najedli, šli dolu do baru po tržbu.
"Nato, že to bola sobota, dosť málo", skonštatovala Alica.
Alex nikdy nevidel toľko bankoviek pohromade.
"Málo?", čudoval sa, "sám by som nevedel, čo s tými prachami. Mám akurát liter, kým to miniem, mám čo robiť."
"Tak to by si sa čudoval, zlatko, ako rýchlo sa peniaze rozkotúľajú", usmiala sa, "dáš si so mnou trochu koksu?"
Prekvapila ho, nakoniec, ako každým svojim slovom alebo gestom. Mala na sebe jaguárie legíny, tričko od Eda Hardyho a čiernu koženú bundu s Conversami. On pri nej vyzeral tak trochu obyčajne, v tej jednoduchej čiernej kacabani a kanadách.
"Jasne že hej", odvetil.
Vytiahla mobil, naťukala pár čísiel a netrvalo dlho, pred barom Montana zastalo auto. Alica vyšla von a vrátila sa s peknou hromádkou bieleho prášku a trochu ľahšou peňaženkou.
"Priprav nám salónik a fľašu červeného", prikázala čašníčke a pritisla sa na Alexovu hruď.
Nebol zvyknutý na tieto prejavy náklonnosti, červenal sa ako pubertiak a trasúcimi sa rukami si vybral cigaretu.
"Daj sem", povedla mu.
Podal jej cigaretu, ona vytiahla jednu svoju a obe si vložila medzi pery. Obom pripálila a podala mu ju.
"Pôvabné", uškrnul sa.
Salónik bol pripravený. Vyzeralo to tam božsky, samé teplé drevo a koža, za sedačkou veľké akvárium s farebnými rybami. Alica vysypala na presklený stôl trocha kokaínu, zrolovala stoeurovku a potiahla si. Nachvíľu zažmurkala, trúc si drobný noštek, potom sa zbadala a podala bankovku Alexovi. Kým si šňupol on, naliala obom víno.
"Tak, na nás", usmiala sa a venovala mu dlhý bozk na pery.
Víno bolo perfektné a Alex sa cítil ako v nebi. Všetko mu s Alicou pripadalo tak vzdialené, všetko zlé bolo naraz fuč. Len tak sedeli, počúvali Lou Reeda z platne a popíjali, držiac sa za ruky.
"Kedy to začne?", spýtal sa Alex.
"Myslíš predstavenie? Za dve hodinky. Dopijeme a pomaly sa poberieme, je to na druhom konci tejto pakárne", odvetila.
Alex prikývol. Kokaín príjemne účinkoval a podchvíľou sa spolu zabávali na takých blbostiach, ako sú verejné autobusy.
"Keď som tu bola prvýkrát", smiala sa Alica, "chcela som si kúpiť lístok u vodiča!"
Obaja vyprskli smiechom. Vína ubúdalo, Alica si nechala poručiť ešte jednu fľašu. Obaja toho dosť zniesli, pili len do nálady. Keď padla aj druhá fľaša, obaja sa zdvihli k odchodu.
Keďže Alica pila, nemohli ísť jej autom. Alexa to trochu mrzelo, ešte nikdy sa neviezol v Lamborghini. Alica mu to vynahradila tým, že privolala limuzínu Hummer.
"Odkiaľ máš toľko prachov?", vŕtalo mu hlavou.
"Od fotra", pokrčila plecami, "také malé vreckové."
Žasol. Ale čo, za dva týždne bude aj on high class, hneď ako ho Laščík vyplatí. Keby mu tú ponuku dal dnes, odmietol by. Vtedy bol mladý a blbý, Laščík mu nasľuboval hory-doly a nižší trest, miesto toho si odsedel trinásť dlhých rokov.
Vystúpili na obrovskom parkovisku za mestom a Alica dávala šoférovi inštrukcie, kedy a kde ich má vyzdvihnúť. Chvíľu meškali, stáli v zápche. To je večný problém Bratislavy - priveľa áut. Predstavenie sa už určite začalo.
Cirkus Angeli viedol starý komediant Pepe Alberti a za celý svoj život nič podobné v šapitó nevidel. Predstavenie sa práve rozbiehalo, dvojčatá Luigi a Mario predvádzali svoje akrobatické kúsky, keď do šapitó vchádzali poslední hostia, výstredne oblečené odrastené dievča a vysoký hromotĺk celý v čiernom. Práve keď sa blížili ku svojim miestam, vyskočil na nich jeden z piatich klaunov, ktorých Cirkus Angeli zamestnával.
Chyba.
Cudzinec odetý v čiernom sa zrejme vyľakal a počastoval Cheeza, ako sa klaun volal, silným úderom pravačky. Cheezo preletel dva rady a už mu do smiechu nebolo. Celé šapitó stíchlo a dívalo sa na tých dvoch. Čas akoby zastal a oni boli hlavnými hviezdami predstavenia. Potom ho dievča potiahlo za ruku.
"Ideme", zašepkalo smutne, "a vy, na čo čumíte? Je to človek ako každý iný!"
A už ich nebolo.
"Ale ty nie si človek", povedal jej večer v posteli. V hlave mal stále zmätok, v cirkuse konal inštinktívne.
"Nie?"
"Nie", zavrtel hlavou, "ty si anjel."
Pobozkala ho.
Prezdradíš mi už, ako to robíš? Myslím tvoje poviedky. Keď čítam tvorbu niekoho iného, po prvej-druhej ma to prestane baviť. Ale tvoje poviedky ma vždy vtiahnu do deja a pohltia, až sa neviem dočkať pokračovania. ;)