IX.
VÝSTRAHA
Dvere kancelárie riaditeľa a zároveň majiteľa Ivana Laščíka sa roztvorili, za nimi na zemi krvácal ochrankár, držiac sa pritom za rozkrok. Dnu vstúpil vysoký muž, ktorý pripomínal skinheada. Alex Kovács a jeho priateľ Glock 17. A mierili práve na Laščíka. Ten sa nenápadne načiahol do zásuvky po svoju pištoľ.
"Ani sa nehni, hajzel!", zreval Alex a podišiel až k stolu, nespúšťal z Laščíka oči.
Laščíka oblial pot, ruky si vyložil späť na stôl. Preglgol naprádzno.
"Čo chceš? Čo sa deje?"
"Tebe sa zachcelo ojebať ma, čo?! Aj s tým skurveným Rusom, čo?!", vyštekol naňho.
"Srbom", opravil ho Laščík, "ale neviem-"
"Drž hubu!", prerušil ho Alex, "drž tú skurvenú hubu! Zajtra budú prachy na stole, je ti to jasné?! Pojebaných desať mega, konverzný kurz nechám na teba!"
"Mám predsa ešte týždeň, nie? A s Gorodetskijm nemám nič spoločné, ja neviem, čo-"
Udrel ho pažbou po ľavej strane tváre a znova si zbraň prehodil do ruky.
"Otvor hubu!"
Laščík pomaly otvoril ústa. Mal pocit, že ho opúšťajú sily, hlava sa mu točila, líce pálilo. Okúsil jazykom a zubami studenú hlaveň Glocka.
"Zajtra", opakoval po jednotlivých slovách Alex, "tu - budú - tie - skurvené - prachy. Opakuj!"
"Zajtra tu budú tie prachy", poslušne zopakoval Laščík.
"Skurvené", dodal výhražne Alex.
"Skurvené prachy, áno, skurvené..."
"Fajn, to by sme mali. Szia!", pozdravil Alex akoby nič a bežal von.
Laščík vstal a zapotácal sa. Pred očami sa mu zahmlilo. Nalial si whisky a vyexoval ju, tak ako pred týždňom Kovács. Rozkašľal sa. Chytil sa za srdce, sťažka dýchal. Mal zavolať Gorodetskijmu, mal by odvolať akciu... Ale nemohol... Mocné telo sa zrútilo na zem. Trhanými pohybmi si vytiahol mobil a vytočil 112...
Pred Aliciným bytom zastal čierny mercedes. Holohlavý hromotĺk si vybral z náprsného vrecka zbraň a nasadil na ňu tlmič. Na oči si nasadil tmavé okuliare Ray Ban a zazvonil. Z auta vytiahol veľkú kyticu červených tulipánov.
Musím sa dostať späť do deja (a asi prebehnúť aj staršie kapitoly), lebo sa začínam strácať. Ale napínavé čítanie to je!