IV.
OTÁZKY A ODPOVEDE
Nádherný pár prsníkov sa pred ním natriasal ako na výstave, Alex však pozvoľna strácal erekciu. Myslel, že sex s očarujúcou a tak trochu bláznivou babou z baru vo Vrakuni ho privedie na iné myšlienky, ale mýlil sa. Keď sa natiahol po škatuľku cigariet na nočnom stolíku, definitívne pochopila aj ona, že to nemá zmysel. Vstala, drobná, no s krásnou postavou, a nechala jeho centimetre pomaly ubúdať. Utrela si ešte vlhké prirodzenie a natiahla si čipkované čierne nohavičky.
Mala krátke vlasy nafarbené načerveno, pôsobili tak trochu punkovo, piercing nad perou a neveľké tetovanie čiernej ruže naľavo od pupku. Nevyzerala namrzene, len si k nemu sadla a pozorovala, ako fajčí. Sama si jednu vzala, galantne jej pripálil a ona vyfúkla obláčik modrosivého dymu.
"Ako sa vlastne voláš?", spýtala sa.
"Alex", odvetil.
"Ja som Alica. Môžem ťa volať Saša?"
"Na tvojom mieste by som to nerobil..."
Zasmiala sa. Bol to príjemný smiech, nie hysterický rehot afektovanej pubertiačky, na aký bol zvyknutý pred rokmi v Leopoldove. Položila si hlavu na jeho hruď a skúmala jeho tvár.
"Najprv som si myslela, že je to znamienko", prehodila ako by pre seba, "prekvapuje ma, že máš tetovanie aj na tvári. To je slza?"
Prikývol a hľadal niečo, kam by odklepol. Podala mu ťažký popolník v tvare lebky.
"Posledná, ktorú som vyronil za týmto svetom."
"Hm, páčim sa ti vôbec? Vieš..."
"Nestáva sa mi to, ale-"
"Si teplý, čo?", prerušila ho, tentoraz už naštvane.
Spomenul si na väzenie, ako občas náročky robil zle, aby dostal samotku a mal pokoj, spomenul si na úchylov, čo po ňom revali prvý deň, na väzenské sprchy... Striasol ju zo seba a udrel ju chrbtom ľavej dlane. Hneď to aj oľutoval.
Z pery jej tiekla krv a ona ju jazykom zlízavala. Nevyzerala otrasene. Rozhodne tak nevyzerala.
"Prepáč ja... neviem, čo to do mňa vošlo..."
Zmyselne si prešla jazykom cez ranku.
"Mám rada, keď to bolí...", zašepkala.
Teraz to už šlo jedna radosť, zvíjali sa na sebe, dve spotené vášnivé telá, dvaja zatratenci, túžiaci po úľave. Triasli sa túžbou, bolo to priam živočíšne. Alex i ona vyvrcholili v tú istú chvíľu. Ostal ležať v nej, cigareta medzi prstami mu už dávno vypadla a zhasla. Odhrnul jej vlasy z tváre a po tých nepredstaviteľných rokoch, ktoré zažil v lochu sa konečne usmial. Ona úsmev opätovala. Potom lenivo vstala a šla bez slova do sprchy. Vrátila sa voňavá a ešte trochu mokrá. Hneď sa k nemu pritúlila.
"Sorry za otázku, ale ty si šlapka?"
"To od teba nebolo pekné", začala, "nespala by som s tebou, keby si nebol môj osud."
"Čože?", vyľakal sa Alex.
"Bola som u veštkyne, dnes ráno. Vraj dnes spoznám svoju osudovú lásku. Poslednú", dodala a znovu sa tak geniálne usmiala, až jeho srdce, tak dlho kamenné, poskočilo.
"Bol som v base, odtiaľ toľko tetovaní", priznal napokon.
"Začo?"
"Zabil som človeka..."
"Vážne?"
"Sedel som zato", povedal akosi neurčito a tvár mu zakryl tieň.
"Zajtra chcem ísť do cirkusu. Pôjdeš so mnou?"
Pritisol si ju ešte bližšie.
"Vieš, neviem, ako dlho mi potrvá, kým budem znovu normálny. Chcem povedať - mnohokrát som sa sklamal a tie roky tam... Neviem ešte dobre prijímať, ani dávať city..."
Alica posmutnela.
"Nie, nebuď smutná. Páčiš sa mi, vážne. Len... Nemám kam ísť, nemám nič, to by asi nemalo budúcnosť... Ale ak mi dáš čas, budem mať aj prachy a naučím sa milovať, vážne."
Tentoraz sa smiala, až jej tiekli slzy.
"Čo je? Čo je na tom tak smiešne?", zabručal.
"Môžeš ostať u mňa, hlupáčik. A na prachy sa vykašli, ten bar, kde sme sa spoznali je môj."
Teraz sa už smial aj on. Do rána sa ešte dvakrát milovali a potom zaspali v náručí.
Som zvedavá, čo bude ďalej, idem rýchlo na ďalšiu kapitolu!!