close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

II. Doma ako cudzí

29. září 2012 v 12:19 | Alex |  Zatratení: Domov
II.

DOMA AKO CUDZÍ


Bol už večer, keď vystúpil z autobusu. Ako vietor, ktorý priveje jesenné listie, privial mu pohľad na domov staré spomienky. Tam je škola, ktorú vychodil, tam je zastávka, kde vyfajčil prvú cigaretu, mestský úrad, za ktorým dostal prvú pusu. Jeho kroky však viedli inam. Potreboval sa napiť.
Dvere baru sa otvorili a on vstúpil. Bol piatok, ale mladí to tu nikdy moc nenavštevovali. Zopár starčekov sa v kúte hralo mariáš a pri bare postávalo pár drevorubačov, ktorých poznal z videnia.


"Čo tu chce ten fasz?", počul kohosi z nich zamrmlať, no neriešil to a šiel rovno k pultu.
Tam sa už naňho ospanlivo usmievala mladá čašníčka.
"Jedno pivo", zachripel a siahol do kapsy po cigaretu. Dievča mu ju naučeným pohybom pripálilo.
"Aké? Bažant, Steiger, Kelt?"
Náš prepustený trestanec len zagúľal očami, v krčme nikdy nemali viac ako jeden druh piva, ako mu pamäť siaha.
"Martiner nemáte?"
Prikývla.
"Fľaškový, dvanástka, môže byť?"
Prikývol a namrzene znova siahol do kapsy. Z týchto "nových" peňazí sa stále nevedel vysomáriť. Čašníčka mu pomohla, vydala mu drobné naspäť a ďalej si ho nevšímala. Dal si glg. Chutilo ako ešte nikdy.
"Čudujem sa, že máš tú drzosť sa tu objaviť", oslovil ho jeden z drevorubačov, mohutný chlapisko v červenej károvanej košeli. Pamätal si ho, volal sa Samo.
Ignoroval ho, odklepol si do popolníka a ešte si logol. To sa Samovi nepáčilo. Predral sa pomedzi kamarátov a zastal pred trestancom.
"Mal ženu a dve deti, ty smrad."
Náš hrdina zahasil cigaretu a venoval mu letmý pohľad. Potom zdvihol lakte z pultu a vybral sa von.
"Poď, ak sa nebojíš", povedal.
Vtedy už celá krčma sledovala len ich dvoch. Samo vypúlil oči a pošúchal si ruky. Kamaráti ho tľapkali po chrbte. Dvere krčmy sa zas otvorili a zavreli. Nik sa neodvážil ísť za nimi.

Trvalo to asi tri minúty. Trestanec sa vrátil a z roztrhnutej pery mu tiekla krv. Inak vyzeral v poriadku. Vytiahol z kapsy peňaženku, oprel sa o pult.
"Deci borovičky."
Čašníčka mu to mlčky naliala a on to vypil na ex. Zboku pozrel na drevorubačov.
"Choďte si pozbierať kamaráta", povedal milo.
Hneď nato sa obrátil k starčekom a k dvom postarším paniam, ktoré tvorili osadenstvo a ktoré si nevšimol.
"Nezdržím sa tu", oznámil, "neprišiel som robiť problémy. Hľadám Laščíka."
"Laščík je v Bratislave, podniká", oznámil mu plešivý starec s vtáčou tvárou, v ktorom spoznal učiteľa hudobnej výchovy.
"Ďakujem", odvetil, "neviete náhodou, ako sa jeho podnik volá?"
Starci na seba začudovane pozreli a pokrčili rad radom plecami.
"La-Go Tech", odpovedala mu spoza chrbta čašníčka.
Otočil sa a vykrivil ústa do niečoho, čo malo pripomínať úsmev. Potom vykročil ku dverám.
"Alex!", zavolal naňho pán učiteľ.
Otočil sa.
"Dávaj si pozor..."
Von už bola zima a on si zapol kabát.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 29. září 2012 v 21:17 | Reagovat

Fíha, takže do tretice niečo "slovenské"! :-D

2 Alex Alex | Web | 29. září 2012 v 22:27 | Reagovat

Slovenské a konečne aj reálne :) Snáď sa zapáči.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama