ZATRATENÍ
I.
Brána väznice sa s rachotom otvorila, aby vypľula ďalší nepodarok, ktorý mala napraviť. Len na chvíľu, takmer bezvýznamnú, len na taký dlhý čas, aby ňou prešiel šľachovitý dlháň odetý do čiernej. V ľavej ruke držal klasickú látkovú cestovnú tašku zelenej farby, ktorú si sem priniesol pred výkonom trestu. Veľa vecí neobsahovala, dokonca nič podstatné. Podstatné boli len prachy, ktoré si zarobil. Nebolo to veľa, ale bol tam dlhý čas, takže to nebola ani malá suma.
Ešte raz sa otočil a pozrel na ten otvárací a zatvárací múr deliaci odsúdených a slobodných. Potom kývol strážnikovi a pohol sa ulicou bližšie do centra Leopoldova.
Všetko zrazu vyzeralo inak. Slnko vídaval často, ak sa dobre správal, mával pravidelné vychádzky na dvor, i keď s maximálnym stupňom stráženia to nebolo zas tak často. Teraz ale bolo iné, akoby prívetivejšie. Akoby hovorilo tak tu ťa máme, konečne si von a smialo sa naňho ako na starého známeho.
Prešiel po Gucmanovej až na zastávku a tam si batoh konečne odložil. Z kapsy čierneho kabátu si vytiahol ukrajinské marlborky, to najlepšie, čo bolo v lochu dostať. Vložil si jednu cigaretu medzi úzke pery a zapálil si. Vonku hneď chutí inak, pomyslel si. Na brade mal úzku jazvu a ďalšia, hlbšia sa mu tiahla od ľavého spánku po celom líci. Hnedozelené oči v lúčoch slnka dostali žltý zvierací odtieň. Tmavé vlasy mal ostrihané takmer dohola, nos trochu zakrivený. Vyzeral prijateľne, až na to neviditeľné znamenie mukla.
Leopoldov nebolo jeho rodné mesto, chcel odtiaľto čo najskôr vypadnúť a dať si pivo doma, vo Veľkom Mederi, napríklad v Jager Bare. Sám, lebo doma všetci dobre vedia, čo je zač. Doma, ako to len pekne znie. Zrazu však doma nadobudlo obludný rozmer. Nevedel, čo ďalej, nikoho tam už nemal, vedel len, že to je jeho doma. Alebo je doma v jeho starej cele? Prišlo mu zle pri predstave, že si na basu zvykol. Možno to tak nie je, možno som len zmätený. Musím premýšľať.
Ale teraz má nato čas. More času. Kým sa dostane domov, veľmi rád sa po tomto hnusnom meste raz prejde. Posledný raz.
Fajný příběh..:) Zajímavý...:)