Září 2012

Epitaf pre Alexa

30. září 2012 v 16:07 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Dospel som k jednoznačnému a definitívnemu rozhodnutiu.
Tento blog bude odteraz slúžiť výhradne mojej, ehm, "umeleckej" činnosti (poviedky, básne), z času na čas ale určite pridám nejaký filmový skvost, počúvaniahodnú muzičku alebo čosi viac O mne. Inak bude môj život absolútne tabu.

Prečo? Lebo ako tiger, čo raz okúsi ľudskú krv, podľahol som aj ja iným pokušeniam, čo malo a aj má za následok to, že nemám viac dostatok času na to, aby som si tu vylieval srdce. Ale ak mám nejak stručne zhrnúť moju doterajšiu aktivitu v mojom osobnom živote, stačí toto: som v poriadku. Nič viac vedieť nepotrebujete.

Blog, ako prostriedok na akúsi sebareflexiu, resp. verejné volanie o pomoc a vytrhnutie zo stereotypu, som nahradil denníkom, ktorý si píšem manuálne (t.j. perom a na papier), alebo aj fejsbúkovaním (áno, aj ja som podľahol Usmívající se). Ak Vám to teda nebude vadiť, ochotne sa s vami podelím o nejaký ďalší príbeh mojich hrdinov, ako teraz v novej poviedke Zatratení, ktorá, ak sa nič nezmení, bude vychádzať každý deň o 12:19. Žiadne sci-fi, žiaden horor, žiadne fantasy. Ako som osobnostne dospel ja, tak musia dospieť nevyhnutne aj moje príbehy. Snáď sa to niektorým nadšencom zapáči. Skôr sa dá totiž stotožniť s bytosťami z mäsa a kostí, ktoré žijú v reálnom čase a na reálnych miestach (v tomto prípade južné a západné Slovensko). Nevylučujem však, že ešte párkrát do nádhernej krajiny Fantázie spoločne nahliadneme. Koniec-koncov, mám tam rezervované letné sídlo na odpočinok Usmívající se.

Taktiež som (KONEČNE!) pripravil nový, kolorovo agresívnejší dizajn blogu. Taký, ktorý udrie do očí a bude vystihovať toxickosť materiálu na ňom uvedenom. Taký, ako je Alex (a teda aj ja sám). Taký aký je život. Dravý, energický, pestrofarebný. Zaujímavý.

Tak sa teda s Vami pekne lúčim, bolo mi tu fajn a ak by sa niekomu predsa-len zacnelo za nejakými pikoškami, môžete ma kontaktovať na alexblog@zoznam.sk.

Príjemné zábavu a nech sa Vám darí.

Na záver, jedna nádherná, na ktorej fičím...




Váš Alex

III. Sľuby, sľuby

30. září 2012 v 12:19 | Alex |  Zatratení: Domov
III.

SĽUBY, SĽUBY


Obrovský komplex La-Go Techu tvoril väčšiu časť ulice a kancelárie riaditeľstva pohltili dokonca nejaký priestor za križovatkou. Práve na riaditeľstvo mieril Alex. Pri vstupe ho ohromila veľkosť stavby, to však ešte nebolo nič v porovnaní s krásnou vstupnou halou. Všetok interiér tvoril chladný kov a hrubé sklá, mimo toho bolo všade veľké množstvo kožených sedacích súprav. A recepcia, to bola krása nad krásy, ktorej panovala blondína chladná ako ten kov.

II. Doma ako cudzí

29. září 2012 v 12:19 | Alex |  Zatratení: Domov
II.

DOMA AKO CUDZÍ


Bol už večer, keď vystúpil z autobusu. Ako vietor, ktorý priveje jesenné listie, privial mu pohľad na domov staré spomienky. Tam je škola, ktorú vychodil, tam je zastávka, kde vyfajčil prvú cigaretu, mestský úrad, za ktorým dostal prvú pusu. Jeho kroky však viedli inam. Potreboval sa napiť.
Dvere baru sa otvorili a on vstúpil. Bol piatok, ale mladí to tu nikdy moc nenavštevovali. Zopár starčekov sa v kúte hralo mariáš a pri bare postávalo pár drevorubačov, ktorých poznal z videnia.

I.

28. září 2012 v 12:19 | Alex |  Zatratení: Domov
ZATRATENÍ

I.


Brána väznice sa s rachotom otvorila, aby vypľula ďalší nepodarok, ktorý mala napraviť. Len na chvíľu, takmer bezvýznamnú, len na taký dlhý čas, aby ňou prešiel šľachovitý dlháň odetý do čiernej. V ľavej ruke držal klasickú látkovú cestovnú tašku zelenej farby, ktorú si sem priniesol pred výkonom trestu. Veľa vecí neobsahovala, dokonca nič podstatné. Podstatné boli len prachy, ktoré si zarobil. Nebolo to veľa, ale bol tam dlhý čas, takže to nebola ani malá suma.
Ešte raz sa otočil a pozrel na ten otvárací a zatvárací múr deliaci odsúdených a slobodných. Potom kývol strážnikovi a pohol sa ulicou bližšie do centra Leopoldova.

The Clash

15. září 2012 v 16:45 | Alex |  Čo počúvam...
Anglickú punkovú kapelu The Clash založili v roku 1976 spevák Joe Strummer a textár Mick Jones. Zloženie kapely sa niekoľkokrát zmenilo, za mikrofónom stál však vždy len Joe. The Clash neboli typickou punkovou kapelou, ich hudba spájala prvky funky, ska a dance, bola to hudba hravá a veselá, texty však boli politicky angažované (Sandinista!), týkali sa prírodných zmien (London Calling) i otázky emigrácie (Should I Stay or Should I Go?).

Album London Calling z roku 1979 je podľa časopisu Rolling Stone jeden z najlepších v histórii. Joe Strummer podľahol v roku 2002 srdcovému infarktu a kapela sa nadobro rozpadla. V roku 2003 boli The Clash uvedení do Rock and Roll Hall of Fame. Vydali 6 štúdiových albumov, niekoľko kompilácii a 3 koncertné albumy.


The Clash


DISKOGRAFIA

The Clash (1977)
Give 'Em Enough Rope (1978)
London Calling (1979)
Sandinista! (1980)
Combat Rock (1982)
The Clash: Live Jamaica 27.11.82 (1982)
Cut the Crap (1985)
From Here To Eternity (1999)
The Clash: Live At Shea Stadium (2008)



Oldboy

15. září 2012 v 16:24 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Dae-su žil pätnásť rokov na neznámom mieste, v jednej miestnosti, kde mal všetko okrem slobody. Netušil kto a hlavne netušil PREČO by ho mohol niekto tak nenávidieť. Pätnásť rokov sa v ňom všetky pocity pretavovali v jeden nemenný - nenávisť. Pätnásť rokov trénoval, zdokonaloval si telo aj myseľ. A zrazu...

Zrazu sa stal voľný. Ešte nepochopiteľnejšie ako väznenie. Spoznáva mladučkú čašníčku Mido, s ktorou sa zblíži a spoločne pátrajú po príčine Dae-Suovho utrpenia. Alebo...

Alebo bolo tých 15 rokov iba predohra?
Čo keď muky, ktoré zažil z izolácie, sú ničím oproti tomu, čo ho čaká teraz?
Čo keď pravda, to jediné, po čom túži, je to najhoršie, čo môže byť?

Oldboy nešetrí brutálnosťou, čo sa týka fyzickej bolesti ani psychického teroru. Je to film s rozuzlením tak strašným, že si človek na konci želá, aby Dae-su radšej skonal, ako by mal počuť pravdu a niesť jej kríž. Mimo toho, Oldboy je príjemné (?!) uvoľnenie pre všetkých, koho už nudí jednotvárna hollywoodska mašinéria. Kórejcom sa totiž dá uveriť všetko, a podľa jednej z pikošiek sa slávna chodbová scéna natáčala len s minimom použitých efektov. Môžem len odporučiť.




Oldboy



Réžia: Chan-wook Park
Hrajú: Min-sik Choi, Ji-tae Yoo, Hye-jeong Kang, Dal-su O, Kwang-rok Oh, Su-hyeon Kim, Myeong-shin Park...
Stopáž: 120 minút
Produkcia: Južná Kórea
Rok: 2003

Subway

6. září 2012 v 12:30 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Fred je mladý rebelant a skúsený lupič, ktorý však nekradne kvôli odmene, ale len pre zábavu. Náhoda je však blbec a jemu sa podarí šlohnúť dôležité dokumenty významného člena podsvetia. Ten pošle na Freda sledovačku a do akcie priamo zapojí aj svoju manželku Hélénu, ktorá Fredovi padne do oka. A to je začiatok všetkých problémov.

Fred uteká pred najatými vrahmi po parížskom metre, a keď už vie, že nemá inú možnosť, vbehne priamo do tunela, kde sa mafiánsky poskoci neodvážia. Tam, v spletitom labyrinte stretáva množstvo podivných existencii, ktoré v metre žijú. Od bláznivého kleptomana Le Rollera, punkáča Drummera, či obrovského černošského kulturistu Big Billa. Ich nihilistický slobodný svet Freda očarí a rozhodne sa ostať s nimi. Stále však nevie dostať z hlavy Hélénu. A Hélénin muž zas nevie zabudnúť na odcudzené dokumenty...

Bessonova oslava slobody, nezávislosti, absurdnosti. Kto nemá náladu na dlhé špiritizovanie a chce si len vypočuť skvelú hudbu, vidieť množstvo bizarných postavičiek, mimo iného aj punkera Jeana Rena, nech neváha a pustí sa do Subway. Rovnako ako samotná podzemka vás zhltne, nepustí a odvezie úplne inam. Výborná snímka, koniec-koncov ako všetky z prvých Bessonových filmov.



Subway



Réžia: Luc Besson
Hrajú:
Christopher Lambert, Isabelle Adjani, Richard Bohringer, Jean-Hugues Anglade, Jean Reno...
Stopáž: 104 minút
Produkcia: Francúzsko
Rok: 1985

XII. Začiatok

5. září 2012 v 12:27 | Alex |  M.M.
ČASŤ DVANÁSTA: ZAČIATOK

Sedel som na lavičke pred márnicou v obrovskom komplexe Štátnej nemocnice. Cigareta medzi prstami mi pomaly dohorievala, prehrabol som si prešedivené vlasy a zadusil ju. V okamihu som vytiahol ďalšiu.
Okolo mňa chodilo množstvo ľudí, známych i menej známych, zaujímavých aj všedných. Z vrecka som vytiahol žhavič a pripálil som si. Zahalil ma kúdol dymu.