ČASŤ ôSMA: LEN BIZNIS
Atentátnika poznali ako istého Harveyho Gavrila. Pri výpovedi udal, že konal tak ako konal preto, lebo jeho matka nedávno zomrela a on pokladal za nespravodlivé, že za vojenskými účelmi ľudia môžu byť navrátení späť do života, ale milované osoby z radov obyčajných civilistov sa už vrátiť nesmú. Médiá sa jeho prípadu chytili a z Harveyho urobili hotového martýra. Niekto vyhrabal isté podrobnosti ešte z čias, keď bol Rogerov synovec Tommy našim pokusným králikom, uverejnil ich a postavil tak verejnosť proti inštitútu, armáde i vláde samotnej. Liz bola ešte stále celá bez seba z pokusu o atentát, následkom čoho ju odstavili z Projektu na vedľajšiu koľaj.
Niekoľko týždňov armáda s Genetickým inštitútom nepretržite rokovali s opozíciou. A rokovania nakoniec priniesli trpké ovocie. Vláda ustúpila a priniesla riešenie vyhovujúce obom stranám - Projekt Opičia pracka bol sprístupnený pre širokú verejnosť. Pravda, ak ste si to mohli dovoliť. Stálo to totiž rovných desaťtisíc dolárov za osobu. Smiešnych desaťtisíc dolárov, to bola podľa vlády cena ľudského života. To na ďalšie, hoci krátke obdobie umlčalo všetkých odporcov. Až na mňa.
Napadlo ma čosi, čo by som pred Liz nikdy nevyslovil. Niečo tak temné, tak strašné, že už pri pomyslení na to, mi zvieralo hrdlo. Čo keď sa niektorí zo Psích vojakov vzbúri, chcem povedať, ako ho zabiť, keď je už mŕtvy? Všetci sa radovali z veľkých úspechov na Blízkom východe, a tú hŕstku neo-hippies, ktorých neumlčali ani možnosťou "oživenia" svojich zosnulých, jednoducho pozatýkali. Naša vláda zneužila Lizin projekt pre svoj zvrátený biznis a nik proti tomu už nemohol protestovať.
Cítil som sa ako jediný vidiaci v zástupe slepcov. Bol som vydesený, prvé transformácie na "civilistoch" už prebiehali, no nie všetky postupy vlády boli korektné. Maximálne proti srsti mi bolo to, že úzkemu kruhu zasvätencov do Projektu, teda vedcom, ktorí sa pod Liziným vedením na ňom priamo podliehali, ako aj mne, úplne odobrali privilégium oživenia. Dokonca ani za tých posratých 10 000 dolárov. Niežeby som bol niekedy ochotný sa nechať oživiť, ale tak-či-tak sa mi to prestalo páčiť. Vyzeralo to ako likvidácia tých, čo "vedia".
Kým však bola Liz nažive, a to bola, zrejme pre nich mala nejakú cenu, inak by sa jej už dávno zbavili. Ako jediná totiž vedela vyrobiť tú magickú schránku na úschovu psej duše. Ostatných kolegov už podľa všetkého začali likvidovať. Videl som na nej ten nepokoj, strach z toho, čo by sa mohlo stať, keby z nej to tajomstvo chceli vypáčiť násilím, k čomu raz určite dôjde.
Mne však hlavou, snami a všetkým mojim podvedomím blúdil len fiktívny rebelujúci Psí vojak. Otrávil moju myseľ, kradol mi spánok. A nakoniec, hoci úplne inak, než som sa obával, vyliezol z mojich nočných môr do reality.
Pokračovanie nabudúce
Ako, ako vyliezol do reality? Sakra, ja to chcem vedieť! Hneď! xD
Neostáva mi iné, len ťa pochváliť, Alex. Páči sa mi tvoj štýl písania aj nápady, páči sa mi vykreslenie postáv. Rozhodne pokračuj!