Sľúbený rozhovor s amatérskym novinárom Branislavom D.:
Braňo: Ja ťa už nejaký čas poznám, tvoj blog sledujem, no veľmi by ma zaujímalo, ako by si svoju osobu predstavil ty sám...
Alex: Všetko som už povedal, teda napísal v rubrike O mne a čo-to z mojej povahy som poodhalil aj v Príbehoch na dobrú noc. Niet čo dodať.
B: Odvtedy si sa ale ešte určite vyvinul, rovnako tvoja osobnosť, prešiel si zmenami... Skús povedať niečo o Alexovi, aký je dnes.
A: (úsmev) V podstate som sa moc nezmenil... Som opatrnejší, menej naivný, strhol som si ružové okuliare. Som Alex o akom píšem, nič neprikrášľujem, nič zbytočne nešpatím. Som bohém, som rocknrolla, ale zároveň citlivá duša. A, bohužiaľ, stále beznádejný romantik. (smiech)
B: Beznádejný romantik? Vysvetli.
A: No proste verím na pravú lásku no... Ale nie o tom sme chceli...
B: Jasné, prepáč. Práve si dokončil svoj prvý román, Greyovu spravodlivosť, ktorý som mal tú česť čítať ako prvý, podľa tvojich slov...
A: No...
B: Nechceš sa k nemu vyjadriť?
A: (po chvíli ticha) Táto kapitola môjho života sa skončila, necítim potrebu sa k tomu nejak... vyjadriť...
B: Aha. Zaujímavé.
A: Nič zaujímavé na tom nie je. (smiech) Radšej skús niečo k tomu povedať ty.
B: Ale toto je rozhovor s tebou... (úsmev)
A: (smiech) A ja sa živo zapájam do diskusie.
B: No dobre. Podľa mňa je v tej knihe málo žien. Ani jedna ženská postava nemá meno, s výnimkou obetí sériového vraha. Máš niečo proti ženám?
A: To je blbosť, ženy mám rád, veď čo by som bol ja bez žien? (smiech) Ide len o to, že Greyova spravodlivosť je mužský román, krimi s temným podtextom, ženy sú tu buď prostitútky alebo mŕtvoly. Nič som ale týmto rozložením rolí nezamýšľal.
B: Čo inšpirácia?
A: Asi narážaš na film-noir. (úsmev) Nie, k filmu-noir som mal najbližšie pri Sin City a detektívky Raymonda Chandlera a iných ma nikdy nebrali... Čítal si moju knihu a vieš, že žiadne femme fatale (pozn., osudová žena) tam nie sú, len drsní chlapi, hnusné činy, ešte drsnejší chlapi a ešte hnusnejšie činy.
B: Takže určitá paralela so Sin City by tu bola. (úsmev) Nepriznaná alebo nepovšimnutá inšpirácia?
A: Blbosť, inšpiráciu si priznám, všimni si koment k epilógu Suicidera.
B: Fajn, sorry. Čo nejaká biografická črta? Odkiaľ si vlastne čerpal?
A: Zmapoval som si New York, naučil sa dačo o zbraniach a kalibroch, ktoré k nim idú, tiež som prečítal pár prípadov sériových vrahov od Čikatila až po Teda Bundyho... A biografická črta, hm... Ťažko povedať, nad tým som pri písaní nerozmýšĺal, len som bavil sám seba.
B: Robil si si Šeherezádu? (úsmev)
A: Presne. Často píšem dlho do noci, len aby som sa dozvedel, ako skončí kapitola.
B: Takže improvizuješ?
A: (pokrčí plecom) Asi ako každý, čo ja viem... Každý si asi vystavá nejakú kostru príbehu, zápletku alebo čo ja viem čo, a potom len styčné body vyplní detailmi, dotvára charaktery postáv, píše im rádoby vtipné dialógy...
B: Nebuď taký kritický. (úsmev)
A: Nie som kritický... Veľa vecí, čo prepracujem a nedokončím často končí v koši, hlavne básne. Ale keď už niečo dokončím, je mi to ľúto zničiť. Tak to len nazvem brakom a niekde založím. (úsmev)
B: Nikdy si nemal chuť niečo zverejniť?
A: Zdá sa ti blog neverejný?
B: Takže Greyova spravodlivosť vyjde aj na blogu?
A: Nie.
B: Spomenul si Suicidera...
A: Och bože. (smiech)
B: Nepáčil sa ti?
A: V polke som ho začal nenávidieť. (smiech)
B: Podľa mňa je dobrý. Ale málo prepracovaný...
A: Hej. (zapáli si cigaretu) Chcel som sa z toho čo najskôr vyvliecť.
B: Veľké sústo?
A: Priveľké. (úsmev)
B: A čo M.M.?
A: Čože?
B: M.M., tá poviedka o živých mŕtvych...
A: Aha... Čo s ňou?
B: Dokončíš ju niekedy? (smiech)
A: Už je hotová...
B: Vážne?
A: Hej a kým sa spýtaš, áno, som s ňou spokojný. Postupne ju sem preklepem.
B: (úsmev) Na čo zo svojej tvorby si pyšný najviac?
A: Ty ma spovedáš ako veľkú hviezdu, počúvaj. (smiech) Veď mám sotva päť stálych čitateľov...
B: Undergroundový umelec. (úsmev) Nie, vážne, odpovedz.
A: Mám rád poviedku Svitanie, no myslím, že sa k nej zatiaľ nikto nevyjadril, čo ma mrzí... Stratená nevinnosť je fajn... No ale najviac som hrdý na básne, tam sa vznášam medzi písmenkami, je tam kus zo mňa... Napísať báseň je kurevsky ťažké...
B: Máš nejaké plány do budúcna? Teda, čo sa týka blogovania a písania všeobecne...
A: No, tam je toho viac. Píšem Greyovu vojnu, pokračovanie Greyovej spravodlivosti a mám ešte rozpísané nejaké bočné projekty. Na blogerov však čaká Suicider 2.
B: Veď si vravel, že ho nenávidíš! (smiech)
A: Práve pre to! (smiech) Mám ešte s Echom (pozn., hlavná postava) nevybavené účty.
B: Píšeš s čistou hlavou?
A: Pri poviedkach musím mať čistú hlavu, mám totiž slabú pamäť. (úsmev) Mňa skôr inšpirujú sny... Ale pri básňach som pár fliaš vína stiahol. (smiech)
B: Čo drogy?
A: To nebudem komentovať, sorry.
B: Tak teda posledná otázka - čo by si odkázal mladým blogerom alebo začínajúcim spisovateľom? Ako dobre písať?
A: To by som aj ja rád vedel. (smiech) Proste píšte to, čo vás baví a serte nato, či to niekto číta alebo či sa to niekomu páči.
Pokračovanie rozhovoru už dnes...
Som rada, že môžem patriť medzi tých päť blogových čitateľov. Zároveň prepáč, že sem v poslednej dobe veľmi nechodím, ale mám akosi problém sama so sebou (moja pubertálna hlava mi každý deň tvrdí niečo iné a ja potom neviem, ako sa s tým všetkým vysporiadať, haha). Rozhodne sa však teším na pokračovanie Suicidera! Mimochodom, dá sa/bude sa dať Greyova spravodlivosť niekde kúpiť/dostať/vidieť/prečítať? :)