Tak Alexík už pracuje, je ďalším zo zarábajúceho stáda daňových poplatníkov. Zatiaľ to nie je bohviečo, povedzme si rovno, ale aspoň môžem robiť nočné a moja insomnia tak nemá šancu. Kolegovia sú fajn až na Barbie, ktorá mi bohovo lezie na nervy. Ale čo, nič nie je dokonalé. Teda až na...
Na moje malé zlato, krásnu Michelle. Akurát dnes ju idem pozrieť do práce a potom strávime spoločnú noc na jej byte. Už sa neviem dočkať. Proste mi všetko tak skvelo vychádza, až sa cítim previnilo.
Dokonca aj v septembri, keď som bol na koncerte Malomocnost prázdnoty + Plexis + Apple Juice + Konflikt to až na pár modrín a odrenín z poga dopadlo výborne. Určite to bol jeden z mojich najlepších hudobných zážitkov, ak aj nie najlepší. Spoznal som kopu fajn ľudí, konečne som stretol moju dávnu "pokecovú" kamošku Mon a hlavne nikoho som nesklamal. Ani Michelle, ktorá sa bála, že tam niečo vyvediem. Vravím Vám, bracháči moji, takto to ďalej ísť nemôže, lebo sa zo samej spokojnosti doseriem. Lovky sú, Alexík si dovolil dať si novú kérku (šiestu), s pitím už nemám žiaden problém a postupne znižujem aj prísun cigariet. Sveta žiť, snáď sa nič nepokafre.
Ozaj, mám pocit, že sa sem chodím v poslednej dobe len chváliť, ale nuž čo mám robiť, keď je život tak báječný? 

Tak sa mi tu držte, frendíci, a dúfam, že sa máte aspoň z polovice tak dobre ako ja. A ak nie, tak Vám to aspoň prajem.
Do skorého videnia 

Alex