close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

V. Pokusný králik

16. listopadu 2011 v 18:14 | Alex |  M.M.
ČASŤ PIATA: POKUSNÝ KRÁLIK


Bolo v celku ľahké dostať sa na mestský cintorín. Ľahké, teda, s menšími problémami, bolo aj vykopať Tommyho telo. Ťažšiu časť našej výpravy predstavovalo zakopávanie a hlavne prenesenie jeho tela do nášho bytu. Kým sme to všetko zvládli, začalo svitať a my sme sa paranoidne obzerali za každým zvukom.


Jeho telo nebolo až také ohorené, ako som čakal, Liz špeciálnym zoškrabávačom z neho odstránila zčerneté kusy a naniesla naň niečo, čomu hovorila "umelá koža". Bola to vlastne akási pasta, ktorá keď sa vstrebe, pôsobí takmer rovnako ako ľudský obal svaloviny. Vyzeralo to nádejne. Smutnou časťou tejto procedúry bolo zabitie psa, ale na to som sa odhodlal ja. Liz potom zachytila jeho dušu do experimentálneho obalu a preniesla ju do jeho hlavy. Bolo to fascinujúce. Svetelná guľa života divo pulzovala a jeho ústa ju hltavo vsiakli. Potom sme len čakali.

Liz i ja sme boli unavení, ale dychtivosť a túžba po prevratnom objave nás udržiavali na nohách. Úžasné. Tommyho telo sa začalo zdvíhať z provizórneho lehátka a ja som sa na okamih cítil ako Dr. Frankenstein. Mal som chuť zvolať "Ono to žije!", ale potlačil som nutkanie. "Nový" Tommy sa poobzeral okolo seba, potom vyrazil hlboký kašeľ, ktorým dostal zo seba zvyšok chrobače z útrob svojej schránky. Konečne sa zhlboka nadýchol.

"Kde to som?", ozval sa prekvapene. Liz mu chvatne zmerala pulz, no bolo to zbytočné, Žiaden nemal. Tommy bol živá mŕtvola. Chvalabohu, žiaden zákerný organizmus ako v tých strašných filmoch o zombies. Liz sa s ním takmer hodinu rozprávala a nič nenasvedčovalo tomu, že sa Tommy v otázkach ľudskosti nejako zmenil. Bol len hrozne unavený, tak ako my dvaja. Nechali sme ho spať a šli sme do spálne. Tam ma Liz objala a poďakovala mi. Nasledujúce týždne boli skvelé...

*****

Tommyho sme predstavili Výkonnej rade Genetiky a Liz získala miesto riaditeľky. Ostávala doma, len raz mesačne sa objavila v inštitúte aby preskúmala nových "pacientov". Armáda USA sa stala neporaziteľnou a čoskoro sme vyhrali všetky vojny. Všetko však stále nieslo nálepku Prísne tajné a ja aj Liz sme museli o Projekte Opičia pracka mlčať. Stalo sa však niečo neočakávané, čo navždy zmenilo život v našej krajine. Na verejnosť sa dostali nezvratné dôkazy o tom, čo sa v Genetike robí...

Pokračovanie nabudúce
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 18. listopadu 2011 v 21:04 | Reagovat

Povedala by som, že táto časť bola taká oddychová - aj keď exhumácia a oživenie Tommyho sa mi naozaj páčili. :)
PS. som zvedáva, čo sa to asi dostalo na verejnosť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama