Ach jo, a som tu znova. Alexík ale nevie, čo so sebou. Má niečo nové? Asi ani nie. Všetko je po starom a tak je to v cajku. Akurát tá robota ma tak trošku serie, zišlo by sa už čosi. Zajtra mám ďalší pohovor, tak som veeeľmi zvedavý, že čo, ehm. No a s Michelle totálna pohoda, sme spolu dostatočne často, pred pár týždňami sme sa neoficiálne zasnúbili a ja už len čakám, kým budem makať a kúpim dáke pekné prstienky a spravíme to oficiálne. Že priskoro? ČO v láske je priskoro? A okrem toho, hoci sme spolu krátko, poznáme sa takmer 6 rokov, či koľko to. A je nám spolu dobre a je nám spolu fajn. A máme toho veľa spoločného a bla bla bla
.
.Takže mimo nezamestanosti ma ani dáko nič neštve. Občas lukujem, že priberám, ale to by sa aj patrilo, však vyzerám jak dáky pahliak či čo. No a asi stokrát som si zase povedal, že na tento blog kašlem, ale som tu zas, nepustilo ma to. Musím predsa ešte dokončiť poviedku (aj keď sa mi zdá, že je to brak)
. Tých povinností mimo internetu je však OVEĽA viac a tak nemám vždycky čas. A onedlho k tomu pribudne aj hra na gitare, takže... No som proste vyťažený. Ale ľúbim Vás hehe.
. Tých povinností mimo internetu je však OVEĽA viac a tak nemám vždycky čas. A onedlho k tomu pribudne aj hra na gitare, takže... No som proste vyťažený. Ale ľúbim Vás hehe.Rodičia krákajú, už aj Michelle ma kopu rečí, tak sa teda lúčim a úpenlivo dúfam, nech mi to zajtra vyjde. Veď ja nie som zlý človek. Ani zlý čašník. A robota mi tiež nesmrdí. No a trošíčku som aj dospel. Tak poďme nato, aloha!
Alex