close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

II. Rogerov príbeh

1. září 2011 v 3:15 | Alex |  M.M.
ČASŤ DRUHÁ: ROGEROV PRÍBEH


Nešli sme rovno domov, požiadala ma, aby som to stočil k našej obľúbenej reštaurácii. Pozvala ma, ja som si to samozrejme počas svojho tvorivého bloku nemohol dovoliť. Objednala drahú fľašu suchého bieleho a pre oboch homára. Neviem, odkiaľ príšla na to, že mám rád morské potvory, ale budiš. Okrem nevyhnutných požiadaviek, ktoré predložila obsluhujúcemu, mlčala. Ticho neveští nič dobré, to viem odmala, ale akosi som sa nevedel prinútiť vyzvedať o projekte viac. Vlastne som ani nemusel, zas s tým začala sama.


"Vieš, je to zložité... Nemala by som o tom vôbec hovoriť", tak prečo o tom, doriti, hovoríš?, "vlastne... poviem ti to, ale nie dnes. Generál Gardner si nepraje..."
"Moment", skočil som jej do reči, "aký generál? Čo s tým má dofrasa armáda?"
Sklopila oči, to sa nestávalo často. Celý ten projekt mi lezie na nervy. Už len fakt, že je z neho tak vystrašená, mi dáva právo vedieť pravdu, no nie?
"Všetko. Armáda s tým má spoločné všetko, peniaze nám idú priamo z veliteľstva. Jedz, miláčik, vychladne ti to..."
Zamračil som sa na ňu a chytil som sa príboru. Prestalo mi po tých rečiach chutiť, ale prinútil som sa a všetko som to zjedol. Servítkou som si otrel ústa a zdvihol pohľad k nej.
"Takže... Zas to bude všetko rovnaké, pomaly sa ani neuvidíme a jediné, čo mi ostane budú oči pre plač. Liz, mňa už nebaví byť doma sám a čumieť na tej blbý písací stroj... Mám krízu a tvoja neprítomnosť mi na talente moc nepridá..."
"Ach", usmiala sa náhle a odhalila krásne biele zuby, "na projekte budem pracovať doma, všetky podklady mám tu."
Všetok smútok, stres a hnev opadol, bol som priam v eufórii. Otvoril som ústa, ale nebol som schopný vydať ani hláska. Musel som vyzerať ako idiot, ale to mi bolo momentálne jedno. Chytila ma cez stôl za ruky a pozrela mi hlboko do očí.
"Láska, ak sa to podarí, do konca života nebudeme mať starosti s peniazmi."

Doma sme sa dvakrát pomilovali a mierne podnapití sme išli spať. Bolo mi úplne jedno, že som to musel odšoférovať. Bol som proste šťastný a nejaká blbá pokuta by mi náladu nepokazila.
Ráno si privstala a doniesla mi raňajky do postele. Opäť sme sa pomilovali, potom sme si vypili kávu a smiali sa na komédii v televízii. Po výdatnom obede, keď už sme odložili všetok riad, sa Liz zamkla vo svojej pracovni a začala pracovať. Nemal som jej to za zlé, veď to robí pre nás oboch a ako ďalšia poľahčujúca okolnosť jej hrá do karát včerajší večer. Spokojný som zaspal na gauči.

Večer o pol siedmej ma zobudil telefonát od Rogera, bývalého spolužiaka z vysokej. Znel vydesene a musel som mu prisahať, že za 20 minút budem dole, v "našom" bare U McDowella. Keď zložil, rýchlo som sa opláchol a zakričal Liz, že musím ísť von a že sa nezdržím dlho. Jedinou odpoveďou mi bolo 20 dolárov, ktoré mi podsunula popod dvere.
Vonku bola zima, na tak teplé leto až nezvyčajná. Kráčal som po tichej ulici popri rieke, z ktorej sa valili oblaky pary. Zakrútil som sa do bundy a vysiakal sa do vreckovky. Siahol som do náprsnej kapsy, no cigarety som nenašiel, ostali doma. Doriti, čo ma dnes ešte čaká?

Vstúpil som k McDowellovi a hneď som zbadal Rogera. Bol o niečo mladší, no teraz vyzeral ako môj otec. Kruhy pod očami, beznádejný pohľad a niekoľko prázdnych pohárov od whisky okolo neho. Keď sa však na mňa pozrel, vyzeral úplne triezvy. Pokynul mi, aby som sa posadil. Hneď objednal dva guinessy. V očiach mal slzy.
"Roger, preboha, čo sa stalo?"
Vyexoval ďalšiu whisky a čosi si zamrmlal popod nos. Znelo to ako "strašný svet...".
"Pamätáš sa na môjho synovca, Tommyho? Toho chlapčiska z Ohia?"
Prikývol som. Raz tu s nami tiež sedel, sympatický mladý muž.
"Čo s ním?"
"No", začal a znova sa mu pustili slzy, "je mŕtvy..."
Vypleštil som oči. Tommy mal sotva 30, krásnu manželku a dve utešené ratolesti.
"Ako?"
"Vieš, ako som spomínal, že idem k nim na návštevu, minulý týždeň, spomínaš?"
Odpil som si z piva a hľadel som pred seba. Strašný svet, len čo je pravda.
"Tommy práve prerábal kúpelňu a požiadal ma, aby som mu urobil elektriku. Jednu zástrčku pred zrkadlo a jednu nad vaňu. Tú nad vaňou som mu vyhováral, nezdalo sa mi to bezpečné, hoci bola dosť vysoko nad úrovňou vody. Nedal si povedať..."
Začínal som čosi tušiť. Roger si vytiahol vreckovku a nahlas zatrúbil. Bolo mi ho ľúto...
"Všetko bolo okej, až do dnešného rána. Tommy zaspal do práce a ponáhľal sa osprchovať, aspoň tak mi to hovorila Maria, jeho žena. Keď liezol von, pravdepodobne sa mu šmyklo a on sa chcel pridržať steny. Strčil tie mokré prsty priamo do zástrčky..."
Kriste, toto je moc aj na mňa. Objednal som ďalšie kolo a kúpil som si cigarety, jednu som si hneď zapálil.
"Zoškvarilo ho, že by ho vlastná mater nespoznala. To však ešte žil, umrel až pri páde, keď si rozťal temeno o roh vane. Keď tam prišla polícia, voda bola ešte vriaca a krvavá. Kristepane, čo som to urobil..."
Potľapkal som ho chlácholivo po pleci.
"To nie je tvoja vina... Odhováral si ho..."
Roger na mňa pozrel kalnými červenými očami.
"Keby som to mohol vrátiť späť, ach bože, keby to len šlo!"
Ktovie prečo, ale prvé, čo mi zišlo na um, bol ten Lizin projekt...

Pokračovanie nabudúce
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 1. září 2011 v 15:11 | Reagovat

Nejako sa to zamotáva. Som zvedavá, na čom to tá Liz pracuje.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama