ČASŤ TRETIA: PRÍSNE TAJNÉ
Rogerov príbeh mi nedal pokoj, musel som nad ním premýšľať celú noc. Liz zatiaľ nevyšla z pracovne a to už bolo skoro nadránom. Neviem, či bolo horšie, keď robila v Genetike, alebo teraz, keď sa predo mnou zamyká. Bol som otupený alkoholom, ale zdalo sa mi, že hlavu mám čistú a myšlienky jasné. Všetko to zaváňalo akýmsi tichom pred búrkou.
Po asi dvoch hodinách nepokojného spánku som sa vytackal z postele a urobil si ľahké raňajky a šálku kávy. Myšlienky na Tommyho smrť a na Lizin projekt mi nejako vyfučali z hlavy, dokonca som sa cítil celkom dobre, napriek množstvu pív a panákov, ktoré sme vypili. Po raňajkách som sa posadil k televízii a prehral si pár starých nemých filmov. Nemal som chuť na žiaden zvuk, hoci v hlave mi vôbec netrešťalo. Lizina neprítomnosť ma už začínala znepokojovať, ale pomyslel som si, že do obeda sa snáď ukáže. Neukázala sa.