Včera som zas nemohol spať tak som šiel v noci ešte do krčmy. Reku, že bude pohoda, veď nič sa nemôže stať. No nemal som sa radšej zapojiť do debaty o futbale, pretože moja fanúšícka oddanosť mi len zbytočne spôsobila ďalšiu modrinu. A teraz som mal namále a už by som vybehol. Musím sa krotiť, to všetko tie nervy.
Dnes som bol posledný raz v škole, vlastne len odovzdať knihy a prijať na úrade maturitné vysvedčenie. To vám bola ceremónia! Kvôli takej somarine tam zavolali aj živú hudbu. Hlavne tá speváčka s otrasnou angličtinou (aj moja anglina je lepšia a to som sa ju v živote neučil), čo spievala Hallelujah od Leonarda Cohena fakt "bodovala". Proste som sa nudil. Som strašne unavený, nespal som poriadne snáď týždeň. Okrem toho celý deň musel každý riešiť môj piercing v nose, moju zasratú flanelovú kravatu a víkendový konflikt. Už som mal toho vyše hlavy...
Po ceremónii som skočil na pivko so spolužiakmi a prvý raz po dlhej dobe mi bolo celkom fajn. Už sa netrápim tým, čo nemôžem ovplyvniť a pozerám sa ďalej. Ďalej v ústrety budúcnosti, nech je akokoľvek čierna. K tomu mi pomáha hlavne hudba, pretože pri nej aspoň nemyslím na to, čo bude. Takí Psí vojáci alebo anglický Liberty mi dokážu vyvolať hneď lepšiu náladu. Som zničený a relax mi len a len prospeje. Možno keď sa zotavím, začnem pomýšľať aj na to, čo s tým, že som slobodný. Možno
A tak si stále žijem no. Občas mám pocit, že tu píšem len samé blbosti, ale čo. Aspoň, že píšem.
Alex