Vedel som, že chata plná chlapcov z írečitej oblasti Slovenska pre mňa nedopadne dobre, ale takto som si to naozaj nepredstavoval.
Za prvé - prišiel som o dva zuby. Teda... Ešte držia, ale len namále. A to len vďaka tomu, že som sa nechal naviesť a na kamoša voľákeho fašistu som vystriekal skoro celý hasiaci prístroj. Odozva na seba nedala dlho čakať a už zachvíľu som sa ocitol na zemi a jazykom som cítil, že vnútro mojich úst je usporiadané celkom inak, než si pamätám. Starého Alexa by asi chytili strašné nervy, ale kupodivu, zachoval som sa rozumne. Alebo zbabelo?
Proste som mu povedal, že má pravdu a že aj keď to bola len taká sranda, tak som to robiť nemal. Kurva, asi starnem alebo čo. Nuž, nech sa bijú tí, ktorí nato majú. Vyhlásil som pacifizmus do konca života.
No potom som prišiel o dve alebo tri náušnice, ale to ma až tak neserie. Zato som získal pár skvelých priateľov (napr. Karamelova priateľka, skoro všetci írečití), dobre som si vypil (aj keď grcajúc som sa už dávno takto neponáhľal) a zažil také veci, ktoré bežní ľudia len tak nevidia. Podpálili sme nejaké matrace, vedúci írečitých Fubu nám predviedol kapustnicu na spôsob švédskeho stolu a odhliadnuc od toho konfliktu bolo všetko dobré. Akurát mi chýba jedna osoba...
Dúfam, že v tomto roku to bola posledná chata s tymito ľuďmi, ďalšiu by som už prežiť nemusel
Váš Alex