Červen 2011

Oznam

8. června 2011 v 11:14 | Alex
Dnešním dňom končí tento blog kvôli osobným problémom svoju činnosť na dobu neurčitú.
Ďakujem všetkým za trpezlivosť, za komentovanie, za kritiku, proste za všetko.
Bolo mi tu s Vami fajn.


Váš Alex

Unavený a zničený

6. června 2011 v 19:53 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Včera som zas nemohol spať tak som šiel v noci ešte do krčmy. Reku, že bude pohoda, veď nič sa nemôže stať. No nemal som sa radšej zapojiť do debaty o futbale, pretože moja fanúšícka oddanosť mi len zbytočne spôsobila ďalšiu modrinu. A teraz som mal namále a už by som vybehol. Musím sa krotiť, to všetko tie nervy.

Dnes som bol posledný raz v škole, vlastne len odovzdať knihy a prijať na úrade maturitné vysvedčenie. To vám bola ceremónia! Kvôli takej somarine tam zavolali aj živú hudbu. Hlavne tá speváčka s otrasnou angličtinou (aj moja anglina je lepšia a to som sa ju v živote neučil), čo spievala Hallelujah od Leonarda Cohena fakt "bodovala". Proste som sa nudil. Som strašne unavený, nespal som poriadne snáď týždeň. Okrem toho celý deň musel každý riešiť môj piercing v nose, moju zasratú flanelovú kravatu a víkendový konflikt. Už som mal toho vyše hlavy...

Po ceremónii som skočil na pivko so spolužiakmi a prvý raz po dlhej dobe mi bolo celkom fajn. Už sa netrápim tým, čo nemôžem ovplyvniť a pozerám sa ďalej. Ďalej v ústrety budúcnosti, nech je akokoľvek čierna. K tomu mi pomáha hlavne hudba, pretože pri nej aspoň nemyslím na to, čo bude. Takí Psí vojáci alebo anglický Liberty mi dokážu vyvolať hneď lepšiu náladu. Som zničený a relax mi len a len prospeje. Možno keď sa zotavím, začnem pomýšľať aj na to, čo s tým, že som slobodný. Možno

A tak si stále žijem no. Občas mám pocit, že tu píšem len samé blbosti, ale čo. Aspoň, že píšem.



Alex

Hasiaci prístroj, zuby a fašisti

4. června 2011 v 18:10 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Vedel som, že chata plná chlapcov z írečitej oblasti Slovenska pre mňa nedopadne dobre, ale takto som si to naozaj nepredstavoval.
Za prvé - prišiel som o dva zuby. Teda... Ešte držia, ale len namále. A to len vďaka tomu, že som sa nechal naviesť a na kamoša voľákeho fašistu som vystriekal skoro celý hasiaci prístroj. Odozva na seba nedala dlho čakať a už zachvíľu som sa ocitol na zemi a jazykom som cítil, že vnútro mojich úst je usporiadané celkom inak, než si pamätám. Starého Alexa by asi chytili strašné nervy, ale kupodivu, zachoval som sa rozumne. Alebo zbabelo?
Proste som mu povedal, že má pravdu a že aj keď to bola len taká sranda, tak som to robiť nemal. Kurva, asi starnem alebo čo. Nuž, nech sa bijú tí, ktorí nato majú. Vyhlásil som pacifizmus do konca života.

No potom som prišiel o dve alebo tri náušnice, ale to ma až tak neserie. Zato som získal pár skvelých priateľov (napr. Karamelova priateľka, skoro všetci írečití), dobre som si vypil (aj keď grcajúc som sa už dávno takto neponáhľal) a zažil také veci, ktoré bežní ľudia len tak nevidia. Podpálili sme nejaké matrace, vedúci írečitých Fubu nám predviedol kapustnicu na spôsob švédskeho stolu a odhliadnuc od toho konfliktu bolo všetko dobré. Akurát mi chýba jedna osoba...

Dúfam, že v tomto roku to bola posledná chata s tymito ľuďmi, ďalšiu by som už prežiť nemusel


Váš Alex

Čas (nebeží pre nás)

1. června 2011 v 18:24 | Alex |  Básne
Tik, tak, čas nám beží
Ubehol však prirýchlo