Květen 2011

Posledný raz pred popravčiu čatu

31. května 2011 v 14:25 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Alexíkovi sa darí. Veeeľmi.
Deň pred maturitami som šiel s Jessom von, že na jedno pivo. Horkýže! Skončili sme pri piatich alebo dokonca šiestich a niekoľko poldecáčikoch fernetu. Takže učenie padlo hehe.

A potom to prišlo. Ráno sa zobudím, pretriem glazy a lipsy mám suché ako dôchodkyňa onú... Ehm. Tak ideme nato. Hodil som na seba handry (funebrácky oblek, do ktorého som nenapchal brušisko ani pleča), trocha smelovej voňavky, prečesal si kosy a pálil som do školivoly. Cigáni mi chorošne vyhrávali, tak som ich spláchol niekoľkými radlermi a enerdžy drinkmi a zlú chuť zahnal rakovinkami. Dve hodky som sedel na stoličke, striedavo som chodil vypalovať zobák, srať a nazerať do učiva. Potom ma zavolali dnu.

Megošskejšiu tému som si naozaj nemohol vybrať. Zasraný manažment, ktorý som nelukoval ani z rýchlika. Tak po nemnožko blbých odpovediach som dostal 4. Spokojnosť hehe, stačí mi prejsť. A po tomto teátre som bol von so Sue (na lúke za mesto s flašou čučka) a hneď nato spoločne za Jessom. Toho som prekvapil fingovanou žiarlivostnou scénou, čo mi on oplatil v krčmičke, kde tvrdil, že mi pivo neobjedná. Bastard, skoro som mu to zhltol. Ale bolo mi už do plaču Takže ďalší deň, čo som sa neučil a na všetko sa vysral. Doslova na všetko. Nebaví ma riešiť zamotaného frendíka, ktorého nezaujímam a dievča, ktoré ma nechce. Gúd ajdija!

Dnes rovnaký scenár, ale aspoň tá chlastová opica nebola až tak moc bigová. Bog mi pomáhaj, celkom to šlo. Téma: Slovensko, obľúbené jedlo a tak tak, situačný dialóg. Celkom dobre sme si pošprechovali a vyšiel som z toho s trojkou. Jáááj ako mi je fajne. Už len zajtra moja lavly slovenčina a mám to. Normálne to lukujem tak, že táto škola je pod moju úroveň. Fakt, a že výberová. Eeeeh už nech je zajtra. Posledný raz pred tri grácie a bude to.


Alex

Slzy porazených

29. května 2011 v 15:36 | Alex |  Básne
Bol jeden kráľ
Ten čo všetko mal
Ten život na vlásku
Vždy za niečo stál

Na záchode nič nové

29. května 2011 v 13:27 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Už to začalo, už mi lepí. Mám stres zo zajtrajška a keďže mám stres, trávim väčšinu času na hajzli. Buď pri výkone potreby, alebo pri učení, len tam mám dostatočný kľud. A keď to tak obzerám, na záchode naozaj není nič nové. Akurát si spomínam, ako som minulý týždeň ožratý vytopil kúpelňu. No čo, zabudol som vložiť hadicu od práčky späť do misy . To sa predsa môže stať hockomu.

Učím sa jak vocas, bracháči moji. Učím sa a nie a nie mi to napasovať do gulivera. Spolieham len na ochotu oldie profesoriek pomôcť mi. Musím to dať, inak ma picne. Čas medzi učením a ďalším učením využívam na surfovanie po nete a hľadanie nejakých pekných kusov handier. Našiel som si peknučké kárované gate, ani nie moc drahé. A rozhodol som sa, že toto leto sa dzignem pikoliko na blond. Síce budem vyzerať ako stopercentný megoš, ale čo, zmena je lajf.

A tak no... Opakujem si, čo aj tak zabudnem, učím sa, čo mi nebude treba, ale verte mi, alebo bozajte ma v šary, snažím sa. Fakt. 5 rokov som nato prdel, tak nejakých pár dní učenia ma nezabije. A keď hej, tak čo. September to istí.

Ale toľko ľudí mi drží palce, že ich hádam nesklamem


Váš Alex

Depresia v C mol

25. května 2011 v 20:29 | Alex |  Básne
Zdeptaný sedíme v rýchliku
Ktorý si vraví život
Pozor, len nerobme paniku
Môže nám byť trochu clivo

Už sa to na nás valí
V protismere iný vlak
Odrazu hmla nás halí
Zhltne nás šedý mrak

Zrážka je nevyhnutná
Odpovede zbytočné
Atmosféra vo vlaku smutná
A emócie prebytočné

Ktosi tam v diali
Na husliach hral
Utápal v žiali
Zas len svoj žiaľ

Počuješ to ticho?
Ktosi sa pýta
Zmizol jak víchor
Už iného víta

Husliar už nôti zas
Depresiu v c mol
Aby nám ušiel čas
Ktorý nikdy nebol

Znásilnená pri ceste

22. května 2011 v 15:15 | Alex |  Básne
Za zvodidlami sa čosi trasie
Spozorniem a zastavím
Prší, hreším na počasie
Z okna sa hneď vykloním

Mladé dievča, sotva šestnásť
Sklený pohľad upiera
Hádam bola celkom pekná
Teraz krása umiera

Dvíha ruky v nemej noci
Očami o pomoc prosí
Vravím, je to v mojej moci
Vziať ťa domov, nech si, kto si

Nohavičky potrhané v ruke ticho zviera
Nezostala jej už nádej, ani žiadna viera
Rádio som nechal vypnuté, skončila sa siesta
Zapli sme si pásy a odpichli sa z miesta

Pohľadom ma hladí
Šeptom mi ďakuje
Keď vidím, ako smutne ladí
Túžba ma spaľuje

Ona všetko zbadala
Trasie sa jak osika
Neskoro však vybadala
Že mierime do lesíka

Ten istý scenár znova jej dávam
Márne sa bráni devočka
Špinavej a zneuctenej potom zamávam
Poteší takáto odbočka



Talentovaný pán Ripley

18. května 2011 v 12:11 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Príbeh o tom, čo všetko môže zmeniť jedno požičané sako...

Thomas Ripley je mladý skromný študent, ktorý si privyrába ako pianista. Na jednu takúto akciu pre smotánku si požičia sako od svojho kamaráta, ktorý chodí na výberovú školu Princeton. Pán Herbert Greenleaf, ktorý akciu usporiadal si myslí, že Tom skutočne navštevuje Princeton a tak mu ponúkne, či by nešiel na jeho náklady do Talianska presvedčiť jeho nespratného syna, aby sa vrátil do New Yorku. Tom svoju úlohu kamaráta Greenleafovho syna zvládne perfektne a už cestuje do Neapola, kde sa stretáva s Dickiem Greenleafom.

Dickie práve trávi leto v spoločnosti očarujúcej priateľky Marge a prezradí Tomovi, že podľa neho má každý človek talent na jednu vec, načo mu Tom kontruje, že on má talenty tri: klamať, falšovať podpisy a napodobňovať ľudí, pričom posledný talent mu hneď predvedie a napodobní pána Greenleafa. Tom je úprimný a povie Dickiemu, že jeho otec chce, aby ho priviedol späť. Spoločne vymyslia plán, ako od otca vymámiť čo najviac peňazí, hoci sa Dickie neplánuje vrátiť.

Všetko klape ako má a Dickie si Toma obľúbi. Vodí ho do jazzových klubov, požičiava mu svoje šaty a vysvetľuje mu všetky zásady svojho bohémskeho života. Tom je však čoraz čudnejší a žiarli na Dickieho priateľov. Pri jednom výlete člnom mu na mori Dickie v hneve vytmaví, že je ako pijavica, že ho len vyciciava a že je nepredstaviteľne nudný. Tom ho v amoku zabije.

Príbeh však nekončí, práve sa začína. Talentovaný pán Ripley sa rozhodne vydávať za Dickieho tými najrafinovanejšími spôsobmi a vďaka jeho trom talentom mu to skvele vychádza. Ľudia sú však čoraz podozrievavejší...

Brilantný retro-thriller ma okúzlil a jeho čaro vo mne trvá dodnes. Matt Damon a vlastne celé herecké obsadenie je perfektné, scenáru nie je čo vytknúť. Dejové zvraty, krásna talianska krajina a mrazivý koniec, po ktorom som mal chuť vstať a tlieskať. Excelentné!




Réžia: Anthony Minghella
Hrajú: Matt Damon, Jude Law, Gwyneth Paltrow, Philip Seymour Hoffman, Cate Blanchett...
Stopáž: 139 minút
Produkcia: USA
Rok: 1999

Táto zem nie je pre starých

16. května 2011 v 8:09 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Čo by ste urobili, keby ste v prérii našli kufrík s úctyhodnou kôpkou peňazí, veľa mŕtvych tiel a kopu heroínu? Llewelyn Moss sa rozhodol prachy vziať. Čosi mu však nedalo spať a tak sa v noci rozhodol, že poslednému Mexičanovi, ktorý tie jatky prežil donesie vodu, o ktorú ho žiadal. Chyba!

Od tej doby Llewelyn nemá pokoj. Svoju ženu pošle k matke a sám sa rozhodne ujsť pred beštiálnym nájomným vrahom Antonom Chigurhom, ktorý sa svojich zamestnávateľov zbavil a peniaze chce len pre seba. Čo sa najprv zdá ako vopred prehratý súboj starnúceho kovboja a profesionálneho vraha nakoniec vyústi v krvavý súboj dvoch nezastaviteľných mužov. Otázkou je, kto z koho...

Bratov Coenovcov poznám skôr ako režisérov brilantných komédii, bol som teda mimoriadne prekvapený týmto filmovým skvostom. Divák sa ani chvíľu nenudí, film je plný úžasných hereckých výkonov (najmä Josh Brolin ako Llewelyn a Javier Bardem ako Anton), nezabudnuteľných hlášok a krásnej scenérie. Od prvého zhliadnutia som to videl ešte trikrát a vážne sa chystám na ďalšie repete.




Réžia: Joel Coen, Ethan Coen
Hrajú: Josh Brolin, Javier Bardem, Tommy Lee Jones, Woody Harrelson...
Stopáž: 122 minút
Produkcia: USA
Rok: 2007

Temný obraz

15. května 2011 v 13:10 | Alex |  Čo čítam...
Autor: Philip K. Dick
Rok: 1977
Postavy: Bob Arctor / Fred, Jim Barris, Luckman, Donna Hawthorne...


"Buď šťastný už dnes, lebo zajtra umrieš, lenže umieranie sa začína ihneď a šťastie je len spomienka." Philip K. Dick

Bob Arctor je narkoman, ktorý žije dvojitým životom - raz ako kamarát svojráznych feťákov Barrisa a Luckmana, inokedy ako agent protidrogového Fred, ktorý používa zvláštny ochranný odev, ktorý neodhaľuje svojim nadriadeným jeho identitu. Bob / Fred práve pracuje na zložitom prípade, ktorý sa celý točí okolo novej drogy zvanej substancia D (feťáci jej hovoria "slow death"), ktorá spôsobuje vážne poškodenia mozgu a často tiež rozdvojenie osobnosti. Popri drogovaní sa snaží čo-to vypáčiť aj zo svojho dievčaťa Donny.

Bobov monotónny život narkomana a agenta v jednej osobe však naruší dôležitý rozkaz. Nadriadení, nevediac o Fredovej skutočnej identite, ho poveria sledovaním a donášaním na Boba Arctora, teda na samého seba. Aby toho nebolo málo, predvolajú si Freda na zvláštnu sériu testov, pretože majú podozrenie, že Fredov mozog nadobro vygumovala substancia D. Nadôvažok sa ho zrejme niektorí z jeho kamarátov pokúša zabiť.

Alebo je všetko inak? A na koho Fred vlastne donáša? Kto je Donna Hawthorneová? A najdôležitejšie: kým vlastne hrdina v skutočnosti je? Fredom alebo Bobom?

O diela Philipa K. Dicka som zavadil len mimoriadne, aj to len pri filmových adaptáciách (Minority Report, Total Recall), preto som konečne siahol na nejakú tú knihu. A som maximálne spokojný. Paranoidná atmosféra, zmätené hlášky drogujúcich hrdinov a na záver šokujúca pointa, to a ešte viac ponúka Temný obraz. V roku 2006 vznikol tiež rovnomenný film s Keanu Reevesom v dvojúlohe Bob / Fred.