Rozvalinami výškových budov sa prechádza postava. Chvíľami zastavuje, odkašliava, padá na kolená a prská krv.
Na nebi sa vlní voda čierna ako uhoľ a v obrovských kráteroch, ktoré ostali po oceánoch svietia jasné hviezdy. Svet ako sme ho poznali skončil. Prišiel nový, zničujúci, dosiaľ nepoznaný vek. A jeho tmavými mŕtvymi zákutiami kráča Boh. Echo, suicider.
Boh, ktorý chcel byť jediný. Boh, ktorý chcel mať všetko. Boh, ktorý nemá komu vládnuť.
Vzduch je horký a takmer nedýchateľný. Vietor ustal, čas tiež. Je už len spomienkou, mementom minulosti. Rok 2012 sa stal rokom 0. V ruinách tohto sveta hnijú mŕtvoly a prechádza nimi duch. Boh, umierajúci a trpiaci. Boh sužovaný smrteľnou chorobou. Boh, ktorý svoj sen nedosníva. Boh padlých gladiátorov, boh suiciderov. Boh páchnúcich tiel, Boh rozkladu.
Echo, suicider.
Inšpirované kultovým Matrixom a filmom Jumper, ktorý som síce nevidel, ale námet ma zaujal. Ďakujem všetkým, ktorí mi držali palce, komentovali aj nekomentovali, čítali aj prehliadli. Zvláštne poďakovanie patrí Sue, ktorá ma dotlačila k dokončeniu, keď som už mal v úmysle to zabaliť a Ovci, ktorá ma vždy potešila. Suicider sa na krátky čas stal súčasťou môjho života, na ktorú len tak ľahko nezabudnem. Naučil som sa zvládať termíny, dokončiť si prácu, premýšľať nad zápletkami. Ako sa mi to podarilo, musíte posúdiť Vy, čitatelia sami. Ešte raz ďakujem.