IX. Niet cesty späť

25. února 2011 v 22:28 | Alex |  Suicider
Tým mŕtvym koňom mi tá scéna pripomenula Picassovu Guernicu.
Kde sa tu vzali kone?! Odpoveďou na nevyslovenú otázku bola streľba zo samopalu. Blysol som tým smerom - pálil to po mne ozrutný likvidátor sediaci na mocnom arabovi. Vrhol som mu do tváre nôž a uhýňal sa kovovým zvyškom barakov, ktoré pomedzi výbuchy lietali vzduchom. Potom som uvidel Scuda.
Ťažko oddychoval nad niekoľkými telami. Bol ranený, no nie až tak vážne. Pár metrov za ním sa Hades pokúšal zachrániť aspoň nejakú techniku.
"Kde je Nekro?", opýtal sa ma chrapľavo.
"Mŕtvy", odvetil som.

Vzdychol.
"Ako?"
"Dostal do do brucha", povedal som a bol v tom kus pravdy, "zboku cez vestu. Čo sa tu stalo?"
Scud sa zhlboka nadýchol. Jeho oči sa zabodli do tých mojich a ja som v nich uvidel beznádej.
"Napadli nás. Vedeli, že tu sme a napadli nás."
"Zed sa už vrátil?"
Scud zavrtel hlavou.
"Čakáme len na Addlera a Blua. Pána X evakuovali... Misia končí."
*****
Prešlo pár mesiacov, počas ktorých som sa vrátil späť do práce. Zairu, Scuda, ani ostatných som odvtedy nevidel. O väčšine som sa toho ani moc nedozvedel. Viem to, že Blue a Addler sa z Johannesburgu nikdy nevrátili. A počul som tiež, že Marius a Nyx umreli tam, v kolíske života. Paradox, nie? Vypustiť dušu tam, kde to údajne všetko začalo...
Ja sám som si zachránil život len tým, že som podplatil pašerákov v prístave na Pobreží Slonoviny, aby ma vzali späť do Štátov.
Bol december 2012, keď mi lekári v New Yorku oznámili, že umieram. Diagnostikovali mi rakovinu hrtana, agresívnu formu. Myslím, že napriek môjmu odhodlaniu všetko zistiť a zomrieť pre niečo, čo za to stojí, budem nútený opäť spáchať samovraždu. Párkrát som už v rôznych obdobiach rakovinu mal a nechcem to zažiť znovu...
"Pán Rodney?", ozvala sa moja sekretárka cez intercom.
"Áno, Betty, čo potrebuješ?"
"Hľadá vás nejaký pán, vraj je to súrne..."
"Je objednaný?"
Na chvíľu ostalo ticho.
"Nie, pane..."
Znudene som zívol.
"Ako sa volá ten pán?"
"Scott McGrady, pán Rodney."
"Pusti ho ďalej..."
V živote som to meno nepočul, ale myslím, že mňa už nemôže po Togu nič prekvapiť. Pre každý prípad som si otvoril zásuvku s matne lesklou berettou. Pre každý prípad.
Dverami vošiel svalnatý muž s krátkymi modrými vlasami. Na sebe mal červenú koženku, čierne tielko a žlté menčestráky. Na nohách mal obuté svetlé mokasíny. Otočil sa ku mne tvárou.
"Scud", skonštatoval som sucho.
"Potrebujem sa s tebou porozprávať -", začal.
"Nie!", zreval som, "ja sa už nemienim o ničom rozprávať!"
"Musíme to dokončiť", vynoril sa spoza neho Hades.
"To sotva... Ja končím tu a teraz," riekol som a priložil si berettu k spánku. Scud akoby to nezaregistroval, kľudne si zapálil cigaru.
Stlačil som spúšť.
Šťukla naprázdno.
Položil som ju na stôl a rozobral zásobník. Hades a Scud po mne pobavene pozerali. Zásobník bol plný, o tom niet pochýb. Pochopil som to ešte skôr, ako mi to Scud objasnil.
"Odrezali nás, chápeš? Nepôjde to... Musíme to dokončiť, niet cesty späť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 5. března 2011 v 22:15 | Reagovat

2012, hej? Hmm, zaujímavé.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama