close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VI. Morituri te salutant

8. února 2011 v 18:35 | Alex |  Suicider
Pút som sa musel kvôli bezpečnostným kontrolám na letisku zbaviť a verte mi, nebolo to nič ťažké. Zbraň som odhodil do smetiaka na letisku. Potom som už s čistým svedomím absolvoval prehliadku a následne aj let. Ukľudnil som sa však až keď sme vzlietli a nikde nebola nijaká známka po likvidátoroch. Dokonca som si aj trochu pospal.
Ďalšia chvíľa napätia nastala na londýnskom letisku, ale chvalabohu, žiadna uvítacia čata ma tam nečakala. V hustom anglickom lejaku som si odchytil taxi.

"Soho, prosím. A dupnite nato", povedal som taxikárovi, keď som sa usadil.
Taxikár, počerný mladík s konskými zubami odo mňa vďačne prijal dvadsaťdolárovku, prikývol a musím uznať, že nato fakt dupol.
"Kam v Soho? Nejaký pekný bordel, šéfko?", zarehotal sa.
Popremýšľal som o tom. Nemám čo stratiť.
"Scud", odvetil som chrapľavo.
Taxikár vygúlil oči a pobledol.
"Vy nie ste obyčajný turista, že?"

Pritisol som si kufrík s peniazmi na hruď a usmial som sa.
"Nie, to teda nie som."
Potom už medzi nami nepadlo ani slovo.

Vysadil ma vo vykričanej štvrti, konkrétne pri bočnom vchode techno-clubu Inferno a zdúchol. Zabúchal som na kovové dvere, z ktorých sa za moment vystrčil statný černoch v koženej bunde so zlatou reťazou. Mlčal, len ma pozoroval.
"Scud", oslovil som ho.
Zavrtel hlavou a dvere sa zabuchli. Čo sa dalo čakať? Thurg ma ojebal... Otočil som sa k odchodu.
Z dverí sa však vynoril ten najzvláštnejší muž, akého som kedy videl.
Mal okolo tridsať, tvár detsky jemnú a nazeleno nafarbené krátke vlasy. Oči mu pre obrovské zrkadlovky v štýle rokov osemdesiatych vôbec nebolo vidieť. Pod kožuchom, ktorý vyzeral ako z vlka sa mu črtali svaly ukryté pod oranžovým sieťovaným tielkom. Kovom vybíjaný opasok pridržiaval obtiahnuté nohavice z hadej kože. A korunu tomu dávali vysoké britské šnurovačky, takzvané "boots". V ústach prevaľoval žuvačku.
"Čo chceš?", zatiahol s brilantným prízvukom.
"Ja som Daryl Rodney z New Yorku a... asi som sa zmýlil, ja... čakal som..."
"Echo", zašepkal ako vo vytržení.
"Čo prosím?", prepočul som.
"Echo", zopakoval hlasnejšie, "poď dnu, prechladneš."
Černoch za jeho chrbtom cúvol a nedôverčivo si ma premeral. Nasledoval som Scuda tmavými chodbami suterénu. Šli sme mnohými uličkami, až kdesi do podzemia. Obzrel som sa. Určite by som už netrafil naspäť.
Zastavili sme v slepej uličke. Scud vytiahol z kapsy kožucha kartu, obrátil ju rubom a stena sa rozostúpila. Odhalila kovovo-kožený interiér sály, ktorú tvorilo trinásť kresiel, kompletný bar aj s pultom, štyri počítače a pracovné stoly. Na boku bol dokonca bazén. Steny lemovali gobelíny,
obrazy, kreslené výjavy, aj graffitti. Za barom už stál s prekríženými rukami Scud.
"Čo ti nalejem?"
"Whisky, ak môžeš."
Zatváril sa kyslo.
"Škótsku, írsku alebo tie vaše americké patoky?"
"Škótsku."
Chvíľu trvalo, kým nám obom ponalieval - mne whisky, sebe absinth. Potom sa posadil do kresla oproti mne a pozdvihol svoj pohárik. Štrngli sme si.
"Morituri te salutant", zašepkal latinsky, bez akéhokoľvek prízvuku.
Napil som sa, on to vyexoval a ponúkol ma cigaretou. Vzhľadom na predchádzajúce udalosti som neodmietol.

"Ty si... no...", začal som.
"Suicider? Agent samovrah? Jasné, kurva, vyzerám snáď ako skaut?", zasmial sa.
"Poslal ma sem Thurg. Kde je Dimitrij?"
Scud sa zachmúril a zadusil cigaretu. Nespúšťal zo mňa oči. Boli jasnožlté, to som si všimol hneď ako si zložil okuliare.
"Pekne po poriadku, okej?"
Začal mi hovoriť o veciach, o ktorých som ani len netušil. Povedal mi o obrovskej sociálnej sieti, ktorá patrí len suiciderom. To on bol jej otcom a navrhol ju tak, aby nebolo možné, aby ich vypátrali likvidátori a OL.
"Ako to teda robia? Ako nás môžu vysledovať?"
"Vieš, je to zvláštne... Za celé tie storočia sme vôbec nevedeli, že okrem osobnosti si prenášame do Ďalšieho života aj naše odtlačky prstov. Žiadne DNA, ani sietnice očí, len odtlačky. Preto na nás vždy skôr či neskôr prídu. A práve preto som si popálil brušká prstov", odhalil pritom zjazvené dlane.
Ďalej pokračoval likvidátormi. Scud ich nazýval nosferatu - nemŕtvi. Povedal mi, že boli odpojení. Preto vraj tie masky - ak by sa znova nadýchali života, prestali by fungovať. Tým mi vlastne odpovedal na to, či sú naozaj nesmrteľní.
"Odkiaľ sa berú? Teda... OL ich musí odniekiaľ verbovať...", zamyslel som sa.
"Tak tomu neuveríš", uškrnul sa Scud a dolial mi whisky. Chutila výborne.
"OL robí nábor medzi suicidermi. Sľubujú im večný život. Vždy sa nájde niekto, kto im sadne na lep. A to je aj odpoveď na to, kde je Dimitrij."

OL počíta s asi päťdesiatimi zamestancami. To v priemere, niekedy ich pár zahynie pri výkone služby (to len výnimočne), inokedy sa ich počet po nábore zvýši.
"Vždy sa nájde pár hlupákov", vysvetlil Scud zasnene.
Jedno sa však nemení - likvidátori Oddelenie likvidácie nikdy nezradia. Nemôžu. Sú ako naprogramovaní, strata vôle je však privysoká daň za zdanlivo večný život.
"Ako si sa o mne dozvedel ty?"
Scud sa začal smiať, až mu takmer zabehlo.
"Ty si legenda, Júda! Židovský otrok, ktorý sa vzoprel Egyptu a jeho bohom a objavil tajomstvo života na pokračovanie... Ty si už pomaly súčasťou folklóru. Buď si prehnane skromný, alebo len neinformovaný. Viem o každom suiciderovi na Zemi. Viem dokonca predpokladať, kde sa ten-ktorý suicider znovu objaví. Tu máš, pozri sa na toto", podal mi akýsi fascikel. Mal dve časti - Pred Kristom a Po Kristovi. Tie boli rozdelené na Starovek, Stredovek a Novovek. Posledný odstavec tvorili Súčasné dejiny. Zložka mala meno JÚDA (ECHO) a obsahovala zoznam všetkých mojich doterajších životov. Okrem môjho fascikla tam bolo aj dvanásť ďalších, vrátane Scudovho.

"Čo to má, kurva, znamenať?", vybehol som.
Scudovi sa v očiach zaiskrilo a položil mi ruky na plecia.
"To znamená boj. Priprav sa na vojnu. A priprav sa tiež nato, že čoskoro sa zmeníme zo škodnej na lovcov."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ovca Vypatlaná Ovca Vypatlaná | Web | 8. února 2011 v 20:33 | Reagovat

Konkurenciu teda určite nemáš. :)
A toto je sakra úžasné! Vieš dobre opisovať tie "tvrdé situácie" Echa. Scud sa mi vidí sympatický, he. Teším sa na vojnu!

2 nerya nerya | Web | 8. února 2011 v 23:44 | Reagovat

Pekne sa to vyvíja, nečakane :) teším sa na dalšie pokračovania :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama