close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VIII. Klapka, akcia!

20. února 2011 v 11:23 | Alex |  Suicider
A tak sme na druhý deň odleteli. Pár hodín po pristátí v Togu ochoreli Nyx, Marius a Bene na tropickú horúčku. Zaira musela ostať s nimi v lietadle a starať sa o nich, zatiaľ čo my sme postupovali do džungle, aby sme našli naše baraky, ktoré tu pred rokmi Scud nechal postaviť. Kanady a voľné kapsáčové nohavice nám síce uľahčovali postup temným pralesom, ale tak či tak sme museli použiť aj mačety. Nakoniec sme sa dostali na malú planinu, kde pod storočnými stromami stáli neveľké plechové budovy. Každý sa zložil do malého priestoru a potom Scud rozdelil úlohy.

Hades, on a Galim ostanú v hlavom baraku pri počítačoch aby monitorovali situáciu. Každý dostal na vrecko vojenského trička miniatúrnu kameru. Ďalšie kamery mal umiestniť Zed v okolí palácu, v ktorom žije náš tajomný X, pretože keby sme to mali robiť my, pôsobili by sme ako päsť na oko.
Ja som Scudovi ochotne poskytol kufrík s mojim imaním, aby zaň mohol nakúpiť plastickú trhavinu v Johannesburgu. Obchod mal uzavrieť Addler a sprievod mu bude robiť Blue, pretože Addler mal tú smolu / šťastie, že sa ako Afričan nikdy nenarodil, a teda potreboval tlmočníka a zároveň bodyguarda. Helveger sa ponúkol, že bodyguarda môže robiť aj on, ale Scud ho odmietol.

"Myslím, že Blue je viac než dosť", dodal so záhadným úsmevom.
"A nakoniec - Helveger a Nyx budú strážiť lietadlo, Echo a Nekro pôjdu smerom na juhozápad po vodu."
Nik neprotestoval, len Nekro po mne blysol nepriateľskym pohľadom. Dostali sme dva ľahké samopaly z Mossadu, pár zásobníkov pre každý prípad a pod tričká nepriestrelné vesty. K tomu každý dve bandasky.
Nekro pôsobil v tej horúčave ešte bizarnejšie ako v Londýne. Pripomínal albínsky tropický hmyz. Chvílami po mne zazeral, nepovedal ani slovo. Vliekli sme sa hustou vegetáciou a snažili sa nezablúdiť.
Zrazu som zbadal pár ľudí a začul šum vody.
"Už sme tu", zahlásil Nekro, ako keby som to ja sám už dávno nevedel.
Ľudia pri rieke sa otočili a ja som zbadal, že majú na tvárach masky. Plynové masky so zataveným filtrom.

"Strieľaj!", zareval som a spustil som salvu.
"Drbe ti? Sú nesmrteľní, nezabije ich guľka!", kričal Nekro, pričom sa posunul tak, aby sme obaja mali lepšie strelecké pozície.
"Strieľaj na masky! Len tak to zvládneme!"
Guľky robili dierky v ich premyslenej obrane proti životu a tí hajzli padali a padali a padali na zem. Ešte stále sa však spoza mŕtvych vynárali čoraz ďalší nemŕtvi. V okamihu nepozornosti som od nich schytal dve rany do ľavého pleca. Krv rýchlo presakovala a mne sa pred očami začali vytvárať obrazce.
Nakoniec sme to zvládli. Nekro to dostal do brucha a zvíjal sa na zemi, mne sa tiež podlomili bolesťou a horúčavou kolená, ale už nebol nik, koho by sme zabili.
"Pomôž mi, Echo...", zaúpel Nekro.
Vytiahol som lovecký nôž z puzdra na opasku.
"Jasné, že ti pomôžem", povedal som.
Jeho odrezaná hlava sa skvelo vynímala na zelenej tráve.

Vzal som do rúk svoje bandasky a naplnil ich vodou, trocha som si vymyl ranu a vracal som sa späť k táboru. Ucítil som dym a tak som pustil obe bandasky a rozbehol sa ta so samopalom napred. Keď som sa dostal za posledné liany, videl som, že baraky horia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ovca Ovca | Web | 23. února 2011 v 20:37 | Reagovat

Úplne vidím ten prales a tú dusivú atmosféru horiacich barakov. Ako sa to asi ďalej vyvynie? A prežije to vôbec Echo? Sem s ďalšou časťou!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama