close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

VII. 13

18. února 2011 v 0:01 | Alex |  Suicider
Scud sľúbil, že mi všetko vysvetlí, ale že na to ešte nie je čas. Zajtra, keď k nemu príde pár ľudí, vtedy najneskôr. Trochu ma tým upokojil, no moju zvedavosť neukojil ani zďaleka. Šiel som spať s pocitom, že by bolo lepšie, keby som sa do tak vysokej hry nikdy nezaplietol. Ale to by som nesmel mať ambície byť posledným, jediným, jedinečným... Scud ani len netuší, akého hada si chová na prsiach.

Na druhý deň ma zobudil černošský bodyguard. Vysvitlo, že sa volá Blue (samozrejme, suiciderské meno, čo iné som mohol čakať) a že so Scudom sa poznajú nejaké to storočie. Po výdatných raňajkách som mu pomohol s prípravami na (jeho slovami) "skurvene veľký míting". Takže sme sa na hodinu zmenili na kuchárov, upratovačov, čašníkov a bohvie čo ešte. Blue trval na tom (a Scud zrejme tiež), že stretnutie sa musí konať tu dole, v podzemí. Nič som proti tomu nemal. Scud sa od rána neukázal, údajne niečo vybavoval v Camden Towne. Keď bolo všetko hotové, oddýchli sme si pri poháriku whisky a cigare. Potom prišli ostatní.


Na čele samozrejme kráčal bizarne oblečený Scud (dnes v smokingu a púštnych maskáčoch).
"Prosím usaďte sa, priatelia... Prosím, ty sedíš tu... Nie, nie, žiaden veľký obed...", poletoval Scud od hosťa k hosťovi.
Keď už všetci sedeli, sadol si aj Scud, ako hostiteľ za vrch stola.
"Prosím všetkých, aby sa od mojej pravice po jednom postavili, povedali svoje ctené pravé meno, bydlisko a súčasné povolanie. Začnem sám: Moje meno je Scud, žijem v Londýne, som majiteľ tohto klubu."

Vysoký a plecnatý blondín s modrými očami vo vojenskej uniforme:
"Helveger, námorný kapitán, bývalý vojak švédskej armády.

Tmavovlasá femme fatale, asi tridsaťročná, navlečená v čiernej koži:
"Marius, Spojené štáty, dvojitá agentka FBI.

Scudov priateľ bodyguard:
"Blue, vyhadzovač v tomto klube a telesná stráž. Londýn.

Ja:
"Echo, newyorský právnik."

Nízky starší aziat s jazvou na líci a ostrihaný dohola, v koženke a džínsoch:
"Galim, boss Triád, bývalý člen Vietkongu."

Mladík s červeno-čiernym čírom, v potrhaných kraťasoch a kanadách:
"Hades, hacker, momentálne nezamestnaný. Nemec."

Ulízaný, tvárou pripomínajúci upíra, v bielom saku a čiernych nohaviciach, nesympatický už na pohľad:
"Nekro, toho času čašník v Prahe, pôvodom Rus."

Tučný, svetlovlasý, červenolíci, asi štyridsiatnik v modrej teplákovej súprave:
"Nyx, kuchár v Paríži, Francúz. 8 rokov v légii."

Statný černoch v akomsi domorodom kroji:
"Volám sa Zed, som z Nigeru. Pochopiteľne nezamestnaný. Inak kmeňový lovec"

Čiernovlasý zarastený a nízky mužík v zle padnúcom obleku:
"Addler, účtovník v Hamburgu, Nemec."

Počerný muž v sivých šuštiakoch a džínsovej bunde:
"Bene, vreckár a muzikant na voľnej nohe. Rumun."

A nakoniec hnedovlasá, neveľmi pekná žena, asi päťdesiatročná:
"Zaira, lekárka, Poľsko.

"Trinásť ľudí, trinásť osudov, množstvo životov", začal Scud, "zvolal som vás sem preto, lebo ste všetci najstarší svojho, teda nášho druhu. Storočiami kolovali správy o nejasnom konci sveta. Našim cieľom je prežiť, nezažiť ho. Avšak," zapol premietačku a Blue zhasil svetlo, "mayský kalendár končí, OL sa snaží o konečné riešenie a ja som konečne objavil Trináste znamenie."
Na plátne sa objavil obraz Poslednej večere od Leonarda DaVinciho.
"Dvanásť ľudí, sediacich v tichu pred búrkou a trinásty, z ktorého vidíme len ruku. To ja som tá ruka, ktorá vás sem priviedla. A majster Leonardo mi teraz poslúžil ako metafora ku koncu sveta. Chcem, aby ste vedeli, že kedykoľvek môžete odísť. Ale akonáhle vyslovíte súhlas s našou misiou, niet cesty späť. Pýtam sa: prijímate moju ponuku?"
Dvanásť suiciderov prikývlo.
"Ako s nimi chceš skoncovať?", opýtal sa Zed priamo.
Scud sa uškrnul a ukázal ďalší diapozitív. Bol na ňom trikrát ten istý muž, v rôznych časových obdobiach, raz aj na maľbe, ale stále rovnako mladý, či starý.
"Toto je muž, ktorého nazývame X. Domnievam sa, že by mohlo ísť o šéfa OL. Na verejnosti sa objavil len trikrát - počas vzbury v Bastile, na konci Prvej svetovej vojny a počas tretieho atentátu na Hitlera. Nepatrí k nám. Viem o všetkých suicideroch. Myslím, že keď zničíme jeho, zničíme OL, aj všetko, čo symbolizuje a čím nám hrozí. Roky skrývania sa, roky strachu pominú."
"Ako vieš, že to skončí?", spýtal sa Nekro.
Scud pokrčil plecami.
"Nemáme čo stratiť, len naše životy. A tými môžeme zachrániť tisíce ďalších budúcich agentov samovrahov. Možno je koniec sveta len metaforou na koniec OL. A potom by sme boli predátormi my."

Svetlo sa znovu zaplo a premietačka zhasla. Scud prešiel k freskám a gobelínom na stene. Na jednej z nich bol muž, zrejme roľník, ktorý sa primitívnym nástrojom bránil egyptskému drábovi. Na gobelíne bol zas podobný muž, za ktorým sa skláňala tmavá postava s nožom.
"Toto je kľúč k slobode - stará legenda o prvom suiciderovi, ktorý má byť zároveň tým posledným. Nechcem nikoho uprednostňovať, ale myslím, že tým mužom je Júda, Echo. Ale tomuto popisu vyhovujú až štyria z nás - Echo, Nekro, Marius a Hades."

"Takže my ostatní sme tu nazvyš?!", pohoršil sa Bene.
"Nazvyš?", ironicky zatiahol Scud, " vy ostatní budete bojovníkmi za slobodu. Pripadá ti to, že budeš niekde nazvyš? To vy, a ja s vami, pripravíme cestu suiciderskému Mesiášovi. My budeme strhávať masky nemŕtvym a posielať ich tam, kam toľké roky posielali oni nás. Zdá sa ti to málo? Byť zapísaný do dejín ako hrdina?"
Bene očervenel ešte viac a sklopil oči.

"Kde žije X?", ozvala sa nesmelo Marius.
Scud sa srdečne zasmial.
"Konečne poriadna otázka. Žije v africkom Togu, ktoré niektorí považujú za kolísku života. Zajtra ta odlietame. Všetko dôležité som vám už povedal, teraz dobrú chuť."

Po ľahkom obede sme dostali menšiu výzbroj a nepriestrelné vesty. Odlet bol naplánovaný na zajtrajší večer, Scudovým súkromným lietadlom. Do večera sme pili víno, fajčili a spomínali na predošlé životy. Niektorí zaspali ešte v kreslách, iných uložil Blue do obrovských spální kdesi v podzemí. Keď som sa poberal spať aj ja, skrížil mi cestu upírsky Nekro.
"Ty?", pohŕdavo si ma premeral, "ty sotva budeš spasiteľ. Dávaj si na mňa pozor, Echo."

Akosi som vedel, že jeden z nás bude musieť zomrieť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ovca Vypatlaná Ovca Vypatlaná | Web | 19. února 2011 v 20:20 | Reagovat

To Facebookovské tlačítko by tam mohlo byť, keby...
Páči sa mi, ako si rozpísal všetkých tých trinástich ľudí. Zaujala ma Zaira a Hades. No a som poriadne zvedavá, čo sa stane v Afrike. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama