Únor 2011

X. Biele peklo

28. února 2011 v 18:07 | Alex |  Suicider
"Vyzeráte ako pojebaní punkáči...", hovoril som im, keď som sa balil.
"Ako dvaja buzeranti... V tej zime budete sakramentsky nenápadní..."
Tak a je to tu. Pomaly umieram a cestovať do ďalšieho života už nie je možné. Odmietli nám prístup. Vysrali sa na nás. Pravdu? Celkom mi odľahlo. Už ma nebaví tento odporný svet, už ma nebavia títo odporní ľudia, už ma nebaví ani moja osobnosť. Cítim sa ako chlípny upír, ktorý chce viac a viac. Minulosť... Seriem nato byť jediný. Teraz chcem byť len živý a to čo najdlhšie.

IX. Niet cesty späť

25. února 2011 v 22:28 | Alex |  Suicider
Tým mŕtvym koňom mi tá scéna pripomenula Picassovu Guernicu.
Kde sa tu vzali kone?! Odpoveďou na nevyslovenú otázku bola streľba zo samopalu. Blysol som tým smerom - pálil to po mne ozrutný likvidátor sediaci na mocnom arabovi. Vrhol som mu do tváre nôž a uhýňal sa kovovým zvyškom barakov, ktoré pomedzi výbuchy lietali vzduchom. Potom som uvidel Scuda.
Ťažko oddychoval nad niekoľkými telami. Bol ranený, no nie až tak vážne. Pár metrov za ním sa Hades pokúšal zachrániť aspoň nejakú techniku.
"Kde je Nekro?", opýtal sa ma chrapľavo.
"Mŕtvy", odvetil som.

VIII. Klapka, akcia!

20. února 2011 v 11:23 | Alex |  Suicider
A tak sme na druhý deň odleteli. Pár hodín po pristátí v Togu ochoreli Nyx, Marius a Bene na tropickú horúčku. Zaira musela ostať s nimi v lietadle a starať sa o nich, zatiaľ čo my sme postupovali do džungle, aby sme našli naše baraky, ktoré tu pred rokmi Scud nechal postaviť. Kanady a voľné kapsáčové nohavice nám síce uľahčovali postup temným pralesom, ale tak či tak sme museli použiť aj mačety. Nakoniec sme sa dostali na malú planinu, kde pod storočnými stromami stáli neveľké plechové budovy. Každý sa zložil do malého priestoru a potom Scud rozdelil úlohy.

Srpski film

19. února 2011 v 17:35 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Miloš je bývalý pornoherec, ktorý už má najlepšie časy za sebou. Má dobrú ženu a krásneho syna a keďže si zvykli na istý štandard, musí sem-tam ešte niečo natočiť. A to sa mu stane osudným.

Bývalá kolegyne z branže predstaví Milošovi Vukmira, ktorý mu dáva zmluvu na obrovskú sumu peňazí. Čudné je, že v zmluve nestojí, v čom má vlastne hrať... Rozhodne sa preto zavolať svojmu bratovi, policajtovi Markovi, nech Vukmira trochu preklepne. Nič podstatné ale nezistia a tak Miloš začne natáčať.
Už skutočnosť, že natáčajú v sirotinci sa Milošovi dvakrát nepozdáva, keď ale zistí, že "to" bude musieť robiť aj pred neplnoletým dievčaťom, rozhodne sa s tým seknúť. A tu začínajú všetky problémy. Vukmir sa totiž filmu nechce vzdať a urobí všetko pre to, aby Miloš ostal. Aj keby ho mal donútiť... Nakoniec do toho zapletie celú Milošovu rodinu.

Srpski film je asi to najreálnejšie a najhnusnejšie dielo, aké som mal kedy možnosť vidieť. Je to nezabudnuteľný zážitok plný naturálnych a šokujúcich scén, ktorým sa nevyrovnajú ani knihy markýza de Sade. A najhoršie na tom je, že je to vlastne dobrý film.

POZOR! LEN PRE SILNÉ ŽALÚDKY!




Réžia: Srdjan Spasojevic
Hrajú: Srdjan Todorovic, Sergej Trifunovic, Jelena Gavrilovic...
Stopáž: 110 minút
Produkcia: Srbsko
Rok: 2010

Hra na umieranie

19. února 2011 v 17:13 | Alex |  Básne
Chcem umierať pomaly a bolestne
Cítiť aj ten najmenší srdca záchvev
Nežil som dobre a nežil som čestne
So smrťou si dám refrén aj nápev

Budeme spoločne vyť sonátu umierania
A spomínať bok po boku
Viesť spolu bezcenné tárania
A čakať na slzu v oku

Som unavený zo žitia
A nechápem celé to dianie
Mám na jazyku podstatu bytia
O čom je nemám ani zdanie

Veľmi som túžil opájať sa sladkosťou
Raz to snáď zažijú aj iní
A pochopia rána s neľúbosťou
Že niekedy sú nevinní vinní

Daj mi bozk na studené pery
A pocit, že mi niekto verí....

VII. 13

18. února 2011 v 0:01 | Alex |  Suicider
Scud sľúbil, že mi všetko vysvetlí, ale že na to ešte nie je čas. Zajtra, keď k nemu príde pár ľudí, vtedy najneskôr. Trochu ma tým upokojil, no moju zvedavosť neukojil ani zďaleka. Šiel som spať s pocitom, že by bolo lepšie, keby som sa do tak vysokej hry nikdy nezaplietol. Ale to by som nesmel mať ambície byť posledným, jediným, jedinečným... Scud ani len netuší, akého hada si chová na prsiach.

Na druhý deň ma zobudil černošský bodyguard. Vysvitlo, že sa volá Blue (samozrejme, suiciderské meno, čo iné som mohol čakať) a že so Scudom sa poznajú nejaké to storočie. Po výdatných raňajkách som mu pomohol s prípravami na (jeho slovami) "skurvene veľký míting". Takže sme sa na hodinu zmenili na kuchárov, upratovačov, čašníkov a bohvie čo ešte. Blue trval na tom (a Scud zrejme tiež), že stretnutie sa musí konať tu dole, v podzemí. Nič som proti tomu nemal. Scud sa od rána neukázal, údajne niečo vybavoval v Camden Towne. Keď bolo všetko hotové, oddýchli sme si pri poháriku whisky a cigare. Potom prišli ostatní.

Sedem statočných

17. února 2011 v 17:21 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Kde bolo tam bolo, rozhodli sme sa prázdniny využiť na chatu. Tak sme šli. Ja, Sue, moji spolužiaci a spolužiakovo dievča. Bolo nás sedem a bolo nám fajn.

Teda... Prvú noc to jeden prehnal, z trávky sa mu zatočila hlava a tak nám na zemi predvádzal menší breakdance. Ani my sme teda nezaostávali, len čo je pravda. Najlepšie bolo, keď mi Guliver povedal: "Pripomeň mi, keď bude šesť, vypijeme!"
Tak dobre, povedal som si. Nech je tak. Ale keď mi potom zahlásil, že už je pol šiestej a že o pol šiestej som ho mal dopiče upozorniť... Proste kopa srandy.

Tá baba, čo s nami bola strávila spolu s breakdancerom vonku príjemné chvíle spoločného grcania a na záver to teda dopadlo tak, že všetci, okrem mňa a Sue šli spať pred polnocou. To však ešte stihla Sue tej zagrcanej vyzvoniť veľa zlých podrobností o našom vzťahu (a samozrejme, pred chatou ma vystríhala nech nikomu o nás nič nehovorím). No klasika, dievča si tak ku mne sadlo a spýtalo sa, prečo som taký kokot. Keď to človeku povie takmer neznámy človek tak to ďakujem pekne.

Tak sa teda šlo spať. Aby som nebol len ja za toho svätého, nad ránom sa mi podarilo nagrcať zagrcanej do botasiek... To sa môže stať fakt len mne! A to mi už bolo celkom fajn, len čo ma pálila záha. Ach, tak teda drhnutie topánok o piatej ráno. To už zobudilo všetkých a tak sa znova pilo. Otvoril som šampus, trikrát za pol dňa som sa kvalitne zhulil a pobavili sme sa na kúsku slaniny. Záver? Asi žiadny, len to, že si dám aspoň polroka pauzu od podobných akcii... Je to nebezpečné...

Ľudia nepite! A keď tak, nech vás je aspoň sedem statočných, to sa vám nič nemôže stať



Kto iný ako Alex

Divadlo Obsesia

17. února 2011 v 15:25 | Alex |  Básne
Darujem ti krvavé ruže
Budem tvojim očistcom
Kyticu čiernych kvetov Zla
A pozvánku do lovíšť večnosti

Chcem zato len trochu dažďa
Malú láskavosť
Davovú psychózu citov
Proces rozkladu...

Prekliatie okamihu
Stalo sa mizériou
Čierne kvety kvitnú
A symboly noci svietia do duše

Kvapky života mrznú
Vojna potkanov ustala
A moja nenávisť k srdciam
Za súmraku skonala

Sin City

12. února 2011 v 11:21 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Kde bolo, tam bolo, žil raz istý Frank Miller, otec kultových komiksov 300 a Dark Knight. A ten raz vymyslel úplne nový prístup ku komiksu - temné mesto so skrachovanými existenciami, predajnými ženami a skorumpovanými polišmi, nakreslil iba dvomi farbami, čiernou a bielou bez zbytočných prechodov a tieňov. Až štvrtý comicbook That Yellow Bastard ku bielej a čiernej pridal žltú.

Komiks o meste zvanom Basin City, ktoré však jeho obyvatelia vytrvalo volajú Sin City, mal úspech a filmová adaptácia na seba nedala dlho čakať. Pri nej sa Frank Miller zhostil aj režisérskej stoličky. Sin City s podtitulom Mesto hriechu adaptuje tri jeho comicbooky.

1) Hard Goodbye (Drsné zbohom)
Marv je ozrutný gauner so zlatým srdcom, ktorého sa všetci boja. Až blonďavá kráska Goldie, ktorú Marv spozná v bare, mu dá niečo, čo mu dovtedy odmietali aj ľahké ženy - lásku na jednu noc. Keď sa však Marv ráno prebudí Goldie leží nehybne vedľa neho. Niekto ju nehlučne zavraždil, kým pri sebe spali.
Marv chce teda spraviť aspoň jednu dobrú vec vo svojom spackanom živote a rozhodne sa teda nájsť jej vraha. To už do jeho bytu vtrhnú policajti, ktorých sa Marv zbaví tak trochu drsnejším spôsobom. V zajatí postranných uličiek zisťuje o Goldie všetko, čo sa dá. Mučením, vyjednávaním, vyhrážaním. Až od kňaza sa dozvedá, že za tým všetkým vraj stojí najmocnejší muž mesta - senátorov brat kardinál Roark. Alebo už Marv zase zabúda na svoje prášky a všetko sa mu to len zdá? Nie, je čas na drsné zbohom všetkým, ktorí majú niečo spoločné s Goldienou smrťou.

2) Big Fat Kill (Veľká tučná zabíjačka)
Dwight a Shellie spolu chodia už nejaký ten piatok, no až teraz Dwight narazil na jej bývalého priateľa Jackie Boya, čo bola osudová chyba pre oboch. Dwight sa nedá surovými spôsobmi Jackieho zastrašiť a po tom, čo mu vysvetlí s britvou pri oku, čo je zač, ho pre istotu ešte chvíľu podusí v záchodovej mise. Jackie a jeho partia radšej rýchlo utekajú zo Shellienho domu. Odtiaľ sa vydávajú do Starého mesta, aby si trochu užili s miestnymi kurvami. To však skončí Jackieho smrťou. Dwight zisťuje, že má problém - Jackie bol policajt. Tým sa rozpúta krvavá vojna gangov o Jackieho telo. Veľká tučná zabíjačka sa môže začať.

3) That Yellow Bastard (Ten žltý bastard)
John Hartigan, jediný čestný policajt v Sin City je po rokoch prepustený z basy. Sedel za vraždu syna senátora Roarka, ktorý vraždil a znásilňoval dievčatá po celom okolí Basin City. Jediná, ktorá prežila, bola Nancy, ktorej Hartigan vtedy pred rokmi zachránil život. Hartigan ju chce navštíviť a zistí, že pracuje ako striptérka v miestnom bare. To im už ale po krku ide oživený Roark jr., ktorého šamani a alternatívna medicína zachránili a spravili z neho žlté zapáchajúce monštrum. Zdá sa, že ten žltý bastard ešte nepovedal posledné slovo.

Niekomu sa možno Sin City nepáči, iných doslova prevalcovalo. Som rád, že patrím medzi tú druhú skupinu. Ak máte chuť na netradičnú komiksovku s prvkami film-noir, je to jasné - Sin City musíte vidieť!





Réžia: Robert Rodriguez, Frank Miller, Quentin Tarantino
Hrajú: Mickey Rourke, Elijah Wood, Benicio Del Toro, Bruce Willis, Jessica Alba, Brittany Murphy...
Stopáž: 126 minút
Produkcia: USA
Rok: 2005

VI. Morituri te salutant

8. února 2011 v 18:35 | Alex |  Suicider
Pút som sa musel kvôli bezpečnostným kontrolám na letisku zbaviť a verte mi, nebolo to nič ťažké. Zbraň som odhodil do smetiaka na letisku. Potom som už s čistým svedomím absolvoval prehliadku a následne aj let. Ukľudnil som sa však až keď sme vzlietli a nikde nebola nijaká známka po likvidátoroch. Dokonca som si aj trochu pospal.
Ďalšia chvíľa napätia nastala na londýnskom letisku, ale chvalabohu, žiadna uvítacia čata ma tam nečakala. V hustom anglickom lejaku som si odchytil taxi.

"Soho, prosím. A dupnite nato", povedal som taxikárovi, keď som sa usadil.
Taxikár, počerný mladík s konskými zubami odo mňa vďačne prijal dvadsaťdolárovku, prikývol a musím uznať, že nato fakt dupol.
"Kam v Soho? Nejaký pekný bordel, šéfko?", zarehotal sa.
Popremýšľal som o tom. Nemám čo stratiť.
"Scud", odvetil som chrapľavo.
Taxikár vygúlil oči a pobledol.
"Vy nie ste obyčajný turista, že?"

V. Všetko bude v poriadku

3. února 2011 v 19:12 | Alex |  Suicider
Prebudil som sa. Neviem, ako dlho som bol mimo, no ak Thurg neklamal, ostávalo mi do príchodu likvidačnej čaty zhruba 15 minút.
Byt vyzeral prázdny. Skúsil som, či mi putá, ktorými ma Thurg spredu pripútal o stoličku dotiahnu až k puzdru so zbraňou. Dotiahli, našťastie. Rozhodol som sa však pred odstrelením retiazky, ktorá spája obe ruky, počkať a uistiť sa, či som tu sám.
"Thurg?"

Spoza hrdzou prežranej chladničky sa vynorila ryšavá štica a diabolský úškrn zradcu.
"Áno, Echo?"
Schválne som sa pomrvil na stoličke, aby som pôsobil zmätenejšie, než v skutočnosti som.
"Môžeme sa ešte chvíľu pozhovárať?"
Žmurkol na mňa, tak bezstarostne a spokojne ako za starých čias. Pritiahol si svoju stoličku znovu ku mne, znovu takmer na dotyk.
"O čom?"
Jedným ťahom som siahol do puzdra a vytiahol jagavú tridsaťosmičku, druhým, komplikovanejším, som ho zdrapil za mikinu a pritiahol si ho ešte bližšie, až tak, že mi jeho hlava spočívala na pleci. To všetko v jednom okamihu.
"Dimitrij", zašepkal som, "kde je?"
"Neviem!"

Bolestne som priložil pištol k jeho spánku. Moje rameno už dlho nevydrží. Odistil som.
"KDE?"
"Londýn, Londýn! Je v Soho, nájdi Scuda, on to vie!"
To meno mi nič nehovorilo, no na otázky už nebol čas. Povedal som mu, že mu odpúšťam, že ho milujem, že všetko bude v poriadku. Potom som vystrelil.
Výstrel bol tak ohlušujúci, že na niekoľko minút som z neho ohluchol na ľavé ucho. Gejzír krvi a zvyšky mozgu mi pokropili sako a nohavice.
Odstrelil som putá, opláchol krv a rýchlo sa prezliekol do zelených maskáčov a čiernej vojenskej košele, ktoré viseli v Thurgovej skrini. Prominentný právnik so zbraňou a imidžom zabijaka. To som dopadol.
Kufrík s peniazmi stál v zaprasenej miestnosti, ktorá snáď niekedy predstavovala kuchyňu. Schmatol som ho, zasunul pištol späť do puzdra a pozrel na hodiny.
O dvere bytu buchlo zvonku baranidlo.

"Kurvy!", zareval som a šplhal von cez okno. Ešte som ani len nestál obomi nohami na požiarnom schodisku a dvere sa rozleteli.
Boli to oni. Tie isté plynové masky, tie isté čierne kombinézy, zbrane v rukách. Na okamih čas zastal a potom som zbadal červenú bodku na košeli. Len tak-tak som sa zohol, no už bolo neskoro. Pravé ucho vybuchlo bolesťou a teplá krv mi stekala po krku až na hruď. S kufríkom v ruke som sa zdrbal po schodoch takmer na prízemie. Keď som sa prestal kotúlať, pustil som sa do behu. Hlavou mi lietali hromady otázok, no jedna bola zásadná - kto je Scud?