IV. Renegát

31. ledna 2011 v 16:42 | Alex |  Suicider
Muž je azda prisilné slovo. Bol to mladík, sotva dvadsaťročný ryšavec z ulice. Môj dar osvietenia zlyhal - buď to nie je suicider, alebo to z neho len nemôžem vycítiť. Rozhodol som sa improvizovať.
"Asi si si ma s niekym pomýlil, chlapče. Ja nie som žiaden-"
Nenechal ma ani dohovoriť.
"Tvoje osvietenie je asi málinko zblbnuté, Echo. Inak by si ma takto hlúpo neodbil."

Niet pochýb, je to suicider. Alebo niekto, kto sa zaňho vydáva.
"Čo odo mňa chceš?"
Mladík mi zbraňou pokynul do úzkej postrannej ulice.
"Všeko sa včas dozvieš, kráčaj."
Rezignoval som a spustil paže, ktoré som predtým inštinktívne zdvihol. Bol som celkom rád, že ma neprehľadal.
Prešli sme cez prázdnu špinavú uličku, ja vpredu so zbraňou pritisknutou na chrbát a on za mnou. Na konci uličky stála akási kraksňa. Odomkol mi dvere spolujazdca.
"Nasadni."

Naštartoval a mieril niekam na západ. Ja som sa zatiaľ nenápadne presvedčil, či mi moja pištoľ nevykĺzla. Nie, bola na svojom mieste.
"Kam to ideme?", spýtal som sa.
"Do môjho bytu. A už sa nevypytuj."
Držal som teda hubu. Viezli sme sa asi päť minút, kým nezastal v akejsi nie veľmi dôveryhodnej štvrti.
"Vystúp!", prikázal.
Po schodoch sme sa dostali do ošarpaného bytu. Tam ma priviazal ku kovovej stoličke a ponúkol mi cigaretu. Odmietol som, v tomto živote som ešte fajčiť nezačal. Ale ak to prežijem, asi začnem.

"Tak teda, prečo som tu?"
Ryšavec sa uškrnul a sklopil pohľad k zemi.
"Likvidátori ťa chcú."
"Prečo práve mňa?"
Ryšavec sa poškrabal po hlave.
"To presne neviem... viem len to, že si v tejto chvíli najstarší suicider."
"Aha", prikývol som, "takže Leif a Maria sú mŕtvi..."
Tentoraz prikývol on.
"Sú tu za hodinu, chceš sa ma ešte niečo opýtať?"
Cord, je to nepochybne Cord. Iba on by ma dokázal tak dokonale vystopovať. Lenže čo teraz? Nechcem, aby to skončilo. Nie takto. Skončí to, keď JA budem chcieť.

"Čo ti za mňa ponúkli?"
"To by si chcel vedieť, čo? Večný život!"
Ten chlap je magor. Cord ma vydá tým hajzlom za prázdny sľub!
"Ale to nejde? Ako si im mohol naletieť, Cord?"
Mladíka pri tom mene trhlo, no nenamáhal sa, aby mi svoju totožnosť vyvrátil. Namiesto toho si stoličku naklonil bližšie ku mne.
"Oni vedia, čo môžu sľúbiť a čo nie. Pozri sa na nich - možno budem nový likvidátor!", zarehotal sa mi pri tom do tváre.
"Cord..."
"Prestaň s tým Cordom, Cord je už dávno mŕtvy..."
Náhle som stratil reč.
"Kto teda si?"
Ryšavec sa naklonil ešte bližšie, až tak, že sme sa takmer dotýkali nosmi. Zložil si z hlavy vyšednutú kapucňu.
"Pozri sa mi do očí, Echo..."
Pozrel som sa a pochopil som. Zrútil sa mi svet. Nič nedávalo zmysel. Všetka istota bola náhle preč.

"Thurg", vydýchol som. Kým som upadol do bezvedomia, ešte som začul jeho šialený smiech....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nerya nerya | Web | 31. ledna 2011 v 23:42 | Reagovat

Neskutočne dobrý nápad, úžasne napísané, ten tvoj štýl sa mi veľmi páči. Takto v napätí som už dávno pri čítaní nebola. Tak ako vždy, sa už neviem dočkať pokračovania.

2 Ovca Vypatlaná Ovca Vypatlaná | Web | 1. února 2011 v 20:36 | Reagovat

Ach, tá posledná veta ma úplne priklincovala. Teším sa na ďalšiu časť.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama