Cestovanie bez spiatočnej letenky životmi prináša rozličné úskalia.
Nikdy si napríklad nevyberáte, kde a komu sa narodíte. Zdanlivo najhoršie, čo sa vám môže stať, je že umriete počas pôrodu. To ste rovno ako suicider skončili. A vlastne zato ani nemôžete.
Druhá najhoršia vec, ktorú môže suicider zažiť, je lokalita. Verte mi, nechceli by ste svoj život prežiť ako eskimák v ľadovej tundre alebo africký (alebo iný) domorodec. Niečo podobné sa mi už samozrejme párkrát "pošťastilo". Vždy je to hop alebo trop. Buď nula, alebo všedný človek, inokedy celebrita, vynálezca alebo boháč. V takých prípadoch som si rád požil aj do päťdesiatky.
To, komu sa môžete narodiť, myslím netreba priveľmi rozoberať, o tom vie každý svoje.
Toto všetko sa však dá vydržať, kým nespoznáte svojho osudového nepriateľa. Svojho soka. Svoju nemesis. Ak si myslíte, že ten váš kolega, ktorý sedí o dve kancelárie ďalej, závidí vám, ubližuje vám a robí všetko pre to, aby vám znepríjemnil život, je vašou nemesis, nechcem si predstaviť, ako by ste sa vysporiadali so suiciderom, ktorý si raz na vás urobí zálusk.
Mojou nemesis sa stal suicider Cord. Spoznal som ho ešte v stredoveku (1329) na dvore anglického kráľa Edwarda III. Ja, ako aristokrat sir Jeremy Sykes, on, ako sluha John "Cord" Smithee.
Zásady dobrého správania k ľuďom nižšej spoločenskej vrstvy mi napriek môjmu prvotnému údelu otroka nikdy nešli, a inak to nebolo ani pri Cordovi. Ten úbožiak na mňa nešikovne prevrhol kalich portského a ja, kráľov dôverník a blízky priateľ, som si za túto nešťastnú náhodu vyžiadal Cordovu hlavu. To mi Cord nikdy nezabudol.
Edward môj návrh na popravu prijal, hoci sa zdráhal, pretože Cord bol oddaný poddaný, ktorému sa podobná nehoda nikdy nestala. Nakoniec privolil. Cord bol zavretý do chladnej temnice, kde mal cez noc prečkať. Odtiaľ ho mali na úsvite priviesť na popravisko. Obrovská chyba...
Cord sa nad ránom obesil a tým začalo všetko moje trápenie. Neviem kým bol, čo robil a kedy presne sa za tie roky stal "uvedomelým" suiciderom, no viem presne, kedy som ho stretol po druhý raz.
V Taliansku, v roku 1503, keď som žil život zvrátenej zámožnej ženy, mi učarovala pri manželových orgiách iná dáma, Isabella. Zviedla ma, a omámenú vínom sa ma pokúsila zabiť. Cord už o mne musel v tej dobe vedieť naozaj veľa, pretože pri útoku ma oslovoval práve mojim skutočným, suiciderskym menom. Neviem, ako sa agenti samovrahovia medzi sebou spoznávajú, je to totiž niečo takmer totožné so zvieracimi inštinktmi. My tomu hovoríme proste osvietenie. Práve toto osvietenie ma zachránilo pred istým skonom. Vykrútil som Isabelle / Cordovi dýku a prudko som ju bodol medzi prsia. Ten parchant si zachoval dar agentov len tým, že pred potupnou smrťou zbabelo vyskočil z okna. Bol namieste mŕtvy, no pred pádom mi stihol sľúbil: "Ešte sa stretneme Echo!"
Odvtedy si na Corda dávam sakramentsky pozor. V priebehu storočí som sa ešte párkrát ocitol v jeho blízkosti, no našťasie som vždy vyviazol bez väčších zranení. Ale viem, že sa o môj dar ešte pokúsi.
Nikto nedokáže nenávidieť intenzívnejšie ako suicider.
Chcem..ešte... O:-)