I. Déjà vu

23. ledna 2011 v 12:11 | Alex |  Suicider
Déjà vu je odrazový mostík k tomu, aby sa z vás stal agent samovrah.
Neurčité a často až absurdné spomienky, o ktorých si mnohí "psychológovia" myslia, že nám nepatria, sú v skutočnosti ozveny minulých existencií. A keď déjà vu prežijete toľkokrát, ako ja, dáte si dohromady celý príbeh, celú históriu vášho absolútneho bytia.

Možno aj tucet regrútov som získal počas svojho pôsobenia v elitnej zložke parapsychológov v Inštitúte nadprirodzených javov vo švédskom Ölmbrotorpe. Celých 32 rokov som tam (a neskôr aj inde, v inom živote) skúmal fenomén déjà vu. Mnoho mojich pokusných králikov sa z toho doslova zbláznilo. Ostatní, psychicky zdatnejší, svoju rolu suicidera buď prijali, alebo neprijali. Práve tých, čo ju neprijali, som na ich naliehanie oslobodil a daroval im smrť. Bola to pre nich istá forma eutanázie.

Z tých dvanástich, ktorých som presvedčil a po desiatky rokov učil, dnes žijú už len dvaja (aj keď dnes je relatívny pojem; dnes už možno nie som ten istý človek, ktorý začal toto rozprávanie). Medzi suicidermi ich volajú Dimitrij a Thurg. Ako v súčasnosti vyzerajú a akého pohlavia a veku sú, to vám už nepoviem. Ostatné subjekty nemali toľko šťastia ako oni. Neustriehli svoje existencie a umreli. Ich duše našli pokoj.


Píše sa rok 1972 a ja som vo svojom parížskom byte. Aj po toľkých rokoch mi Paríž vždy učaruje. Zdieľam meno Robbitaille, som spisovateľ a sériový vrah detí. Ukrývam tento rukopis v skrýši v podlahe, aby som neskôr pokračoval tam, kde som skončil.

Na dvere môjho útočišťa pred svetom už dorážajú karabinieri. Dostali stopu. Ešte minútu a sú dnu.
Utekám po britvu, pozorne si prezerám svoje predlaktia a režem. Dosť času na to, aby som svoj príbeh ukryl.

Lúčim sa s vami, ale nehovorím zbohom, nie. O pár rokov som späť. A dopoviem vám, ako to so mnou dopadlo.


Au revoir, mes amis.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nerya nerya | Web | 25. ledna 2011 v 17:06 | Reagovat

Je to úžasné. Dokonalé, nemám slov. Ten nápad ma neskutočne nadchol, nikdy nepochopím ako môže niekto vymyslieť niečo také...magické...také akoby to ani nebolo z tohto sveta. Neviem sa dočkať pokračovaní.

2 Ovca Vypatlaná Ovca Vypatlaná | Web | 28. ledna 2011 v 21:44 | Reagovat

[1]: Musím len súhlasiť. Idem si prečítať ďalšie časti, juhúú.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama