Stratená nevinnosť

20. ledna 2011 v 13:45 | Alex |  Poviedky
Stáli tam v oblaku prachu, ktorý sa zdvihol z dejiska autonehody. On, Mitch a zvláštny muž vo vianočnom svetri a vydratých džínsach. Mitch spolu s neznámym hľadel na svoje vlastné telo zbrotené krvou ležiace nehybne v strede cesty.

"Kde to som?", spýtal sa neznámeho.
"Ešte nikde", odvetil neznámy tajomne.

"Kto ste?", začudoval sa Mitch.
Neznámy sa neveselo uškrnul. Poškrabal sa v plavých vlasoch a odvetil:
"Niektorí mi hovoria Smrť, Mitchell. A môžeš mi tykať, teraz už na tom nezáleží."
Mitch sa zatváril zmätene.
"Som mŕtvy?", vyhŕkol.
Neznámy prikývol. Podal mu ruku a Mitch ju prijal. Ruka v ruke šli priamo k telu.
"Vďakabohu...", riekol Mitch.

Chvíľu postáli nad zvyškami niekdajšieho života a potom ho neznámy priviedol na trávnik pred jeho vlastným domom.
"Ako sa cítiš?", spýtal sa ho láskavo.
"Zvláštne... Vieš, myslel som, že to bude bolieť. A že ty budeš desivejší a odpornejší", rozpačito sa pozrel na cudzinca.
Neznámy prikývol a usmial sa.
"Smrť nemá nikto rád. Všetci sa jej boja. A myslia si, že je zlá, zvrátená a bohvie ešte aká. Je to len džob", dodal sucho.
Mitch upieral svoj zrak kdesi za cudzinca.
"Tie deti...", začal.
"Deti?", čudoval sa Anjel smrti.
Mitch naňho unavene pozrel. Za cudzincovým chrbtom sa hrali tri asi päťročné deti.
"Ach", pochopil neznámy, "tieto deti."
Mitch vzdychol a na tvári mu vyšiel ako úsvit krásny úsmev.
"Rád sa na ne dívam. Sú tak... nevinné."

Cudzinec chápavo žmurkol. Zo zadného vrecka vytiahol krabičku cigariet a ponúkol Mitcha. Ten si vďačne zobral.
"Nemáme veľa času. Chceš sa ma ešte niečo opýtať?"
Mitch popremýšľal. Mal na jazyku tísice otázok a nevedel ako začať.
"Prečo som zomrel?"
Neznámy k nemu podišiel a objal ho. Do ucha mu pošepkal:
"Preto, lebo si stratil to, čoho tieto deti majú na rozdávanie", odvetil a dodal, "nevinnosť".
"Ale... Často umierajú aj deti, prečo?"
Cudzinec pokrčil plecami a ukázal pravicou k nebu.
"Je to len džob..."
"Už asi chápem... Deti sú nevinné a dospelosťou sa nevinnosť mení na chamtivosť, chtíč, nenávisť a pomstu. Je tak?"
Cudzinec neodpovedal, len sa ďalej usmieval.
"Všetko je to o nevinnosti a jej strate. Všetky vaše hlúpe vojny, vraždenie, znásilňovanie. Ja som len zamestnanec. Neber to osobne."


Mitch dofajčil cigaretu a pridusil ju pätou.
"Mám ťa rád", riekol cudzincovi.
"Aj ja teba Mitchell. Poď, pôjdeme..."
Kráčali až na koniec ulice, ruka v ruke.
Potom sa rozplynuli.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 nerya nerya | Web | 20. ledna 2011 v 14:34 | Reagovat

Neskutočne...úžasné :)

2 Ovca Vypatlaná Ovca Vypatlaná | Web | 21. ledna 2011 v 21:28 | Reagovat

V jednej mojej poviedke som tiež mala Mitch. Akurát, že u mňa to bolo dievča.

Ale toto, toto je úžasné! Páči sa mi hlavne ten druhý odsek.

3 Ivi Werwolfin Ivi Werwolfin | E-mail | Web | 8. července 2011 v 11:43 | Reagovat

Bože, mať takú Smrť, tak by som umierala každý deň! Paráda!
Mám rada Anjelov smrti, oni sú väčšinou sympaťáci.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama