Všetko, čo nás v škole učili o tom, ako byť dobrý čašník stojí za veľké guľové... Nikto už neroznáša jedlo tak ako sa má, a mňa ešte kolegovia jebú za to, že ja to tak robím. Nenávidím ustálené zvyky a tradície, to je pravda, ale v tomto som nekompromisný.
Ako byť podľa mňa dobrý čašník? Musíš byť charakterný človek bez charakteru. To znamená, že aj keď sa tváriš ako hlupáčik a s výrazom ranenej srnky dávaš hosťovi za pravdu, myslíš si svoje a tie najväčšie svine spomedzi nás, kelnerov, ešte hosťom aj poriadne napľujú do jedla. Tyler Durden z Klubu bitkárov však mal aj svojskejšie metódy .
Ďalej musíš byť skvelý psychológ. Musíš odhadnúť, čo asi má hosť rád, vyhovieť jeho prianiam a hlavne trpezlivo očakávať nejaký ten tringelt. Ak sa tringelt nedostaví, postupuj podľa vyššie uvedeného (sprzni mu jedlo).
Moja práca je krásna a mám ju fakt rád, ale aj pri pozitívnom myslení potrebuješ poriadnu dávku guráže. Nie vždy je predsa hosť triezvy, príjemný a ochotný dať tringelt (Zásada: chudobnému jedlo neprzni!).
Alkohol na pracovisku - radšej nie. Aj keď množstvo akcií (myslím banketov a pod.) som už zvládol v značne podnapitom stave. Tráve sa už tiež radšej vyhýbam, dosť skresluje vzdialenosť medzi stolom hosťa a mnou (to je na dlho).
Posledná vec (najdôležitejšia!): Čašník nesmie kradnúť, no ak si sem-tam prilepšíš nejakou naturáliou (fľaša borovičky, cigarety, zapalovač,...) tak dbaj o to, aby ťa nik neprichytil. Podobné je to aj s blokovaním a predkladaním účtu hosťovi. Šikovným predsa patrí svet, tak sa snaž a o pár rokov týmito spôsobmi môžeš nahrabať majland. Držím palce!
Váš oddaný Alex