Vždy pri mne

30. března 2010 v 20:44 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Pozerám sa na toho maníka s doktorskými okuliarmi čo sedí oproti mne a rozmýšľam. Čo ma k nemu dofrasa tak ťahá. Jasné, poznáme sa už od základnej školy, ale predsa - taký obyčajný mladík... 

Jess je alkoholik z presvedčenia. Zachutilo mu to (ako aj nám ostatným) už niekedy v trinástich rokoch, keď sme ešte podnikali zložité túry na chatu na kopci nad školou. Aj keď pije, nemám mu čo vytknúť. Neodrážajú sa na ňom typické príznaky alkoholika. Skôr naopak. Je inteligentný, hĺbavý a nesmierne dobrý. Možno až príliš pre tento krutý svet. Tento svet si Jessa nezaslúži, to jednoznačne.

A predsa nemá dievča. Gay nie je, za tie dva desaťročia by som na to prišiel. Tvrdí, že vyčkáva na tú pravú. Blbosť, vyčkávať sa nikdy nevyplatí. Treba ísť do toho po hlave.

Pijeme pivo, keď sme sami a pijeme víno, keď sme so Sue. Jedno tomu chlapcovi treba uznať. Možno sa vie občas zatváriť neuveriteľne dementne a možno mu aj stokrát za deň ponadávam do idiotov, no je jediný, čo bol vždy pri mne. A vždy bol objektívny. To znamená, že keď som spravil pičovinu, vždy mi to povedal. A naopak.

Krígel je už prázdny a ja bežím po ďalšie pivo. Sedíme tu kľudne aj do rána, fajčíme, rozoberáme všetko možné. A je nám dobre. Keby sme boli jediní dvaja ľudia na Zemi, myslím, že by sme si vystačili. Verím tomu, že Jess je mojim priateľom na život a na smrť. Mojim bratom.

Už cítim, že mám dosť a na ňom vidím, že by tiež rád vypadol. Pozerám na toho maníka s doktorskými okuliarmi... a vidím úžasnú ľudskú bytosť. Opitého ma vláči až domov a ja zaspávam s pocitom, že možno sme nespravili pre svet nič prevratné, ale pomohli sme jeden druhému navzájom. Vďaka Jess.


Alex
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama