Ja, Alex

9. března 2010 v 20:53 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
V návale množstva vecí ktorými sa v poslednej dobe zapodievam (štúdium, filmy, atď.) som sa takmer zabudol predstaviť. Ospravedlňujem sa.

Volám sa Alex a blog som si začal písať vo februári 2010, teda nie tak veľmi dávno. Keďže sa mi nechcelo, či skôr mi pripadalo stupídne, vymýšľať si nejaké zameranie, rozhodol som sa písať o sebe, svojich myšlienkach a zážitkoch. Alebo proste len o tom, čo mám rád.

Ako už väčšina isto vie a tuší, nechal som sa trochu inšpirovať Mechanickým pomarančom. Možno preto, že mám toto dielo naozaj rád, no hlavne preto, že sa s hlavným hrdinom v mnohom stotožňujem. To znamená, že okrem iných druhov hudby mám rád klasickú a hlavne maestra Beethovena. Takisto som kedysi mal až prehnaný záujem o násilie, či už aktívne alebo pasívne.

Načo si však potrpím sú dobré (aj béčkové) horory, kvalitné víno (uprednostňujem biele), hudba všehodruhu, no preferujem najmä dark music. Talianska kuchyňa je takisto niečo, na čo nedám dopustiť. Ďalej sú to samozrejme tetovania, náušnice a rôzne upgrades môjho tela. Telo má ísť do hrobu zhumplované. Tiež sa snažím neustále sa vzdelávať, či už odbornou literatúrou alebo nejakou oddychovou (nemýliť s brakovou!) literatúrou si dopĺňať slovnú zásobu. Sem zaraďujem hlavne vojnové romány (vynikajúca Hlava XXII., Potkan Kráľ, Na západe nič nového), horrory (čokoľvek od majstra Kinga a splatter punkového guru Cliva Barkera), psychologické romány (Bol som dlho preč, Klub bitkárov, 1984) až po rôzne novely a poviedky.

Čo sa týka mojej povahy, som príliš rozporuplný. Moja priateľka Sue sa ma večne snaží analyzovať, no v tomto smere nie je veľmi úspešná. Často robím niečo diametrálne iné, ako to, čo považujem za správne. Niekto povie, že si seriem do huby. Ja tomu nehovorím nijak, pochopím to len ja sám a slovami je to ťažko vyjadriť... Som sebakritický, myslím, že celkom inteligentný a citlivý. Vždy sa snažím v ľuďoch nájsť len to dobré. A práve táto moja naivita ma často privedie do problémov. Apropó, problémy - nikdy som ich nevyhľadával, vždy si ma našli samé.

Už od detstva totiž vediem akúsi súkromnú vojnu proti autorite. Neuznávam vyššie moci, ani nadriadené osoby. Všetci sme si rovní bez ohľadu na postavenie, vek alebo farbu pleti. Duch ostáva rovnaký v každom z nás. Je len na každom jednotlivcovi, ako s ním naloží. Ak to mám zhrnúť, som rebel. Nenechám si skákať po hlave a vždy musím mať posledné slovo. A nikdy sa nevzdám bez boja.

Riadim sa heslom Ostaň aký si alebo ešte viac podľahni skaze. Až keď budeš na kolenách, až keď budeš skazený do špiku kostí, až vtedy tomu pochopíš. Mojim symbolickým zvieraťom je fénix, ktorý vždy vstáva porazený z popola, rovnako ako ja, keď som býval na dne, som si vždy našiel cestu nahor. Mňa sa nezbavíš. Som nezmar. Som vírus. Som pandémia.

Som Alex.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mutant X Mutant X | 11. června 2013 v 23:55 | Reagovat

si cock...:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama