Ja na teba, ty na mňa

28. února 2010 v 19:26 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Sedíme na schodoch pri sklade reštaurácie a fajčíme. Sme unavení ako psi a vidím na ňom, že ho niečo trápi. Pozriem sa na jeho tvár s niekoľkodňovým strniskom a on mi pohľad opätuje. V očiach má nenávisť a únavu, ten istý výraz tam je už niekoľko dní, ba možno aj týždňov.

Woody sa lišiacky zaškerí ako vždy, keď ho niečo napadne. Potom posmutnie a vraví: "Ach, akí sme len sprostí." Cigaretový dym mi ostal na okamih v krku a začal som sa dusiť. Pýtam sa, či sme posrali niečo, čo dnes šlo na výdaj. Woody sa krátko zasmeje a krúti hlavou. Zrejme to znamená, že nie.

"Mám 31 rokov a život v riti. Chodíme robiť do zahraničia, pretože tu všetko vlastnia cudzinci. Veď sa len obzri dookola." Obzerám sa dookola, no žiadneho cudzinca nevidím. Woody si povzdychne a pokračuje. "Za komančov sme sa nemuseli trtkať tak ďaleko, vždy bolo roboty dosť. A teraz? Že kríza... Hovno!" Vidím, že je nasratý na celý svet, ale hlavne na seba. Zahasím cigaretu o schod a ďalej ho počúvam.

"Tu robíš preto, aby sa mali dobre turisti, čo sem prídu. V zahraničí robíš preto, aby sa mali dobre cudzinci, ktorí ťa platia. To znamená, že tak, či onak, robíš len pre cudzích. Z toho vyplýva, čo?" Spýtavo sa na mňa pozrie a ja sa na okamih zatvárim zmätene. Pokrčím plecami. "Že všetci serú na to, ako sa máš ty."

Svätá pravda. Sme len malý fliačik na mape Európy a keby sme počas vojny nekolaborovali k Nemcom a teraz prostredníctvom EÚ nelezieme do riti Američanom, tak o nás dodnes nevie nik. Cudzinci sem chodili len kvôli pekným kurvám a nízkym cenám. Pekná reklama. Nevieme sa osamostatniť a jediné, čo nám ide naozaj skvelo je závisť. Závidíme si aj ten nos medzi očami...

Woody má pravdu. Každý na nás serie a serieme aj jeden na druhého. Seriem na to, kde všade Woody bol a na aké kraviny si týždeň čo týždeň sťažuje. A Woody zase serie na to, či ho ja, Alex počúvam alebo nie. Ale ja počúvam, aj keď som ľahostajný. Veď čo mu už len ja poradím.

Serieme na seba navzájom, ale aspoň sa dokážeme vypočuť. Otvárame po šichte fľašu červeného a viete, čo? Môžeme sa vysrať na ostatních...

Alex
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama