Únor 2010

Rivers of Babylon

28. února 2010 v 19:44 | Alex |  Čo čítam...
Autor: Peter Pišťanek
Rok: 1991
Postavy: Rácz, Video-Urban, Fredy Špáršvajn, Zdravko G., Silvia, Donáth, fiškál, Mozoň...

Rácz je mocný a tichý dedinčan, ktorý by chcel za ženu Eržiku Kiššovie. Starý Kišš mu ju však nechce dať, kým Rácz dačo nezarobí. A tak Rácz odchádza za prácou do mesta.

Ex-kurič hotela Ambasador Donáth začne Rácza zaúčať a on sa onedlho stáva majstrom kuričom. Pri potýčke s riaditeľom hotela Rácz vypína kúrenie v celom hoteli a hostia začnú mrznúť. Tým začína Ráczova cesta za mocou...

Ja na teba, ty na mňa

28. února 2010 v 19:26 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Sedíme na schodoch pri sklade reštaurácie a fajčíme. Sme unavení ako psi a vidím na ňom, že ho niečo trápi. Pozriem sa na jeho tvár s niekoľkodňovým strniskom a on mi pohľad opätuje. V očiach má nenávisť a únavu, ten istý výraz tam je už niekoľko dní, ba možno aj týždňov.

Woody sa lišiacky zaškerí ako vždy, keď ho niečo napadne. Potom posmutnie a vraví: "Ach, akí sme len sprostí." Cigaretový dym mi ostal na okamih v krku a začal som sa dusiť. Pýtam sa, či sme posrali niečo, čo dnes šlo na výdaj. Woody sa krátko zasmeje a krúti hlavou. Zrejme to znamená, že nie.

"Mám 31 rokov a život v riti. Chodíme robiť do zahraničia, pretože tu všetko vlastnia cudzinci. Veď sa len obzri dookola." Obzerám sa dookola, no žiadneho cudzinca nevidím. Woody si povzdychne a pokračuje. "Za komančov sme sa nemuseli trtkať tak ďaleko, vždy bolo roboty dosť. A teraz? Že kríza... Hovno!" Vidím, že je nasratý na celý svet, ale hlavne na seba. Zahasím cigaretu o schod a ďalej ho počúvam.

"Tu robíš preto, aby sa mali dobre turisti, čo sem prídu. V zahraničí robíš preto, aby sa mali dobre cudzinci, ktorí ťa platia. To znamená, že tak, či onak, robíš len pre cudzích. Z toho vyplýva, čo?" Spýtavo sa na mňa pozrie a ja sa na okamih zatvárim zmätene. Pokrčím plecami. "Že všetci serú na to, ako sa máš ty."

Svätá pravda. Sme len malý fliačik na mape Európy a keby sme počas vojny nekolaborovali k Nemcom a teraz prostredníctvom EÚ nelezieme do riti Američanom, tak o nás dodnes nevie nik. Cudzinci sem chodili len kvôli pekným kurvám a nízkym cenám. Pekná reklama. Nevieme sa osamostatniť a jediné, čo nám ide naozaj skvelo je závisť. Závidíme si aj ten nos medzi očami...

Woody má pravdu. Každý na nás serie a serieme aj jeden na druhého. Seriem na to, kde všade Woody bol a na aké kraviny si týždeň čo týždeň sťažuje. A Woody zase serie na to, či ho ja, Alex počúvam alebo nie. Ale ja počúvam, aj keď som ľahostajný. Veď čo mu už len ja poradím.

Serieme na seba navzájom, ale aspoň sa dokážeme vypočuť. Otvárame po šichte fľašu červeného a viete, čo? Môžeme sa vysrať na ostatních...

Alex

Mechanický pomaranč

27. února 2010 v 17:19 | Alex |  Čo si rád pozriem...
Ludwig van Beethoven, mliečny bar Korova, ultraviolence, rusko-anglický slang a geniálny Malcolm McDowell v hlavnej úlohe. To je len zlomok toho, čo ponúka Mechanický pomaranč. Film Stanleyho Kubricka vyšiel podľa novely Anthonyho Burgessa, ktorá bola silne inšpirovaná Orwellovým 1984. Aj tu máme zvláštny totalitný aparát, prehnitú spoločnosť a milíciu, ktorá ľudí kruto trestá.

Rob Zombie

26. února 2010 v 1:31 | Alex |  Čo počúvam...
Rob sa narodil 12. januára 1965 ako Robert Bartleh Cummings. Od roku 1985 až do roku 1998 pôsobil ako spevák a autor textov v metalovej kapele White Zombie. Počas pôsobenia v nej si dvakrát zmenil meno - prvý raz na Rob Straker, druhý raz na doterajšie Rob Zombie.

Misfits

26. února 2010 v 0:54 | Alex |  Čo počúvam...
Po prvý raz som fanúšickú posadnutosť okúsil práve pri Misfits. Vznikli v roku 1977 ako horrorpunkové zoskupenie, s kostýmami dovtedy nevídanými. Základom ich imidžu boli čierne očné linky, číra deadlocks, kožené bundy a vesty a množstvo reťazí a bodcov.

Svoju hudobnú kariéru odštartovali dvojsinglom Cough/Cool. Najvýraznejšími postavami boli Glenn Danzig (opustil kapelu v 1983), Jerry Only a Doyle von Frankenstein, pričom poslední dvaja sú nezameniteľnou súčasťou kapely dodnes.

Misfits ma očarili hlavne klasickým punkovým nekvalitným zvukom a neuveriteľnými sci-fi a horror textami, ako aj skvelým spevákom Danzigom. Po jeho odchode už nikdy neboli Misfits takí dobrí. Boli až príliš zvukovo dokonalí...

Doteraz vydali 6 štúdiových albumov, 2 live nahrávky, 4 kompilácie, 1 demo, 1 4CD box set a 13 singlov. Ich piesne prespievali okrem iných aj Metallica (Die, Die My Darling), Prong (London Dungeon), či Guns N Roses (Attitude).

Sex, drugs, canibalism

25. února 2010 v 21:12 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Obi na mna pozerá pohľadom, ktorý mi naznačuje, že si myslí, že nie som kompletný. "Zopakuj mi to," žiada. Obi je šéfkuchárom päť rokov a zdá sa, že vie absolútne všetko. Má hlas eunucha a krtkovské okuliare.

Pýtam sa ho, ktorú časť ľudského tela by (ak by to bolo možné) tepelne spracoval. Ergo, ktorú považuje za najlepšiu na jedenie.

Jasné, pred prácou sme si trochu zahulili, na obed som si ešte doprial slušnú rýchlovku s mojou priateľkou, keďže som mal poobednú, no ja, Obi, ani ostatní by takúto otázku vonkoncom neočakávali. Obi začal premýšľať. Vždy sa pri tom tvári ako Dustin Hoffman z Rain Mana. S odpoveďou sa neponáhľa, však načo.

Už som z toho čakania aj vyhladol a pomaly som začal zabúdať, čo som sa ho vlastne pýtal a na čo vlastne čakáme. Zrazu prestal idiotsky hľadieť do blba. Všetci sme spozorneli. "Žľazy." To bolo všetko a potom odišiel. Všetci vieme, že myslel semenníky, no myslel som, že povie niečo iné. Prečo žľazy??

Dívam sa na Obiho guľatú hlavu a vravím si, že by som ju zjedol. Mám pocit, že mi cez ústa kvapčia sliny. Dúfam, že si to nikto nevšíma. Dé vidí, že mám niečo na srdci. Priateľsky sa usmeje a pokynie mi, nech idem k nemu. "Čo chceš, Alex?," pýta sa. Zopakujem Dé moju otázku. Odpoveď je rovnaká. "Žľazy."

Som z toho v šoku. To fakt nik nemá chuť na údenú hlavu alebo stehienko na prírodno? Pýtam sa to isté ešte jedného kolegu. Jeho intelektuálna úroveň je pri bode mrazu a odpoveď je podobná. "Cecky." Fajn, čo iné sa dalo čakať. Keď nie žľazy pohlavné, tak aspoň mliečne.

Chvíľu zmätene stojím, absolútne neschopný slova. Z letargie ma vytrhne kuchár Ali. "Píše ti?" Myslí tým, či tráva účinkuje. Nečaká na odpoveď ako ja a zavedie ma k oknu. "Ty počítaj modré autá, ja budem červené." Odhryzne si z pečeného mäsa, ktoré má v ruke a ponúkne ma. "Ser na všetky otázky, kľudne to mäso môže byť pre teba aj ľudské, mne na tom nezáleží." Ani si neuvedomil, akú hlbokú pravdu práve povedal. A ja som bol na ten moment najšťastnejší človek na svete, pretože som jedol (aj keď to bolo kuracie) vynikajúce stehno z riadne vypaseného účtovníka.
Niet nad dobrú fantáziu a skank z Prahy .

Odvtedy viem, že žiadny sen nie je nesplniteľný, pokiaľ máš pri sebe dobrých priateľov.

Alex

Celý svet sa zbláznil

25. února 2010 v 14:06 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Dosť odvážne skonštatovanie na úvod, no nie?

Doteraz som si myslel, že sa fakt vyznám, ale vytváranie blogu bola naozaj makačka (ešte že som v tom nebol sám). Volám sa Alex a vítam vás na mojich stránkach. Pohodlne sa usaďte, vezmite si čaj, kávu, poprípade iné nealko, do ručičky cigaretku alebo inú rakovinu.
Pripraviť sa - začíname!

Svet sa zbláznil...
Nenapísal to Orwell v 1984, že "Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila."? Vysvetľujem si to tak, že nič nie je také ako na prvý pohľad vyzerá. Tak napríklad:

Svokra je posadnutá feng-šuej, pritom je presvedčená alkoholička a tým pádom aj bordelárka. Tipujem, že niekde v zóne vzťahov má ukrytú fľašu vína.

Lulu oficiálne fičí na Nirvane, nosí tričko po mne, má kopu náušníc, no popritom, keď je sama, zapne si tú najtvrdšiu komerciu a o grunge ani len nezakopne. Cez deň sa drví na gympli, večer uteká na koncerty do Bronxu, občas príde domov ožratá. Ale hlavne, že by som si z nej mal ja, Alex, brať príklad.

Otec je špeciálna kategória. Akosi mu začali kapať jeho alkoholickí známi, tak im behá po pohreboch a narieka, akí to boli dobrí chlapi. Pritom nikoho z nich nepoznal tak dobre, že by s nimi prehodil aspoň pol slova. Hlavne, že má nostalgickú náladu a pre zmenu je neškodný (chvalabohu). Tá jeho báchorka, prečo si oholil hlavu ("Padla mi na hlavu farba.") takisto nemala žiadny úspech. Prosto obyčajný primitív, ktorý dáva všetkým životné rady, pričom jeho život nestojí za nič.

O Matke ani nehovorím, jej internetová skupinka háčkovania má mať prvé stretko. Dúfam, že tam nepôjde, pretože to sa môžme pripraviť na to najhoršie - bandu starých panien, presvedčených feministiek s desiatkami mačiek v osamelom byte, ktoré si budú porovnávať svoje dečky. To fakt nemám za potreby... Bolo by lepšie, keby sa pridala k jehovistom.

Nebudem hádzať do ostatných kamene, keď nie som bez viny... Ja, Alex, som takisto protiklad všetkého možného. Som mechanický pomaranč - navonok úplne normálny, vo vnútri príšerný. Ožieram sa a sľubujem, že už piť nebudem. Fajčím a vždy je to tá posledná. A čo sa týka názorov... no nechcite vedieť. Preskákal som už množstvo asociálnych skupín, takže sa občas tvárim ako všade bol - všetko videl. Ale však si utvoríte o mne, vašom sprevádzačovi Príbehmi na dobrú noc, vlastný obraz.

Svet sa zbláznil a ja som len bezmocnou bábkou, ktorá voči tomu nič nezmôže. Stereotyp tohto života ma ubíja, musím sa vyspovedať. A tak píšem tieto Príbehy, občas smiešne, občas cynické, no vždy pravdivé, aby sa ten svet trocha "znormalizoval" a polepšil. Držte mi palce.

Váš Alex