XII. Somnia aeternus

4. září 2016 v 10:25 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
XII.

SOMNIA AETERNUS


Biele svetlo mu dráždilo oči, pripadal si na chvíľu ako slepý; ako pustovník na majestnátnych planinách Sibíri...
Sibír?

To nie je Acheron, to nie je kolónia Croatoan, to nie je svet desivého Nekropolisu.
Kde to som?, chcel zakričať, ale hlasivky by ten nápor nevydržali.
Namiesto toho zachripel: "Ee o-ooom?!"
 

XI. Intermezzo 1

10. dubna 2014 v 17:43 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
XI.

INTERMEZZO 1


Ako dlho mám zápasiť s netvormi, aby sa stal netvor aj zo mňa? Ako dlho ešte budem musieť hľadieť do priepasti, kým sa priepasť pozrie do mňa? Držím tvoju hlavu, jemné svetlé vlasy presiaknuté cigaretovým pachom, malíčkami hmatám tepnu na tvojom krku a uvažujem, kde pritlačiť, aby to bolo čo najrýchlejšie a aby som ťa ušetril tej bolesti.

X. Dravci

12. ledna 2014 v 22:05 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
X.

DRAVCI


Pohvizdoval si a pospevoval tak, ako sa dohodli. "Zjedzte si ma vĺčky, zjedzte, už ma moja milá nechce...", ozývalo sa lesnou cestičkou za mestom. A do toho opatrné tiché šľapaje vyznačené v tuhnúcom blate. Vedel, že Zviera nesmie vyplašiť, samo mu to nakázalo, bolo plaché, ale drápky vedelo vystrčiť bohove.
 


IX. Náhody neexistujú

28. prosince 2013 v 17:39 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
IX.

NÁHODY NEEXISTUJÚ


Teplá večerná káva ho vždy prebrala. Starý nočný živočích rozhýbal svoje nepoddajné kosti, navliekol si modré tepláky a zašednuté tielko a vyšiel na dvor do noci. Chodník bol pokrytý jemnou vrstvou ľadu, ale Karol kráčal vzpriamene, rýchlo a akoby náročky neopatrne. Na ulici bolo počuť brechot psov, zatvorených vo svojich voliérach, znechutených životom o výmere tri krát tri metre, vzduchom poletovali vločky, mesiac bol vo fáze novu. A Karolovi vŕzgalo v kĺboch.

VIII. Nekropolis

25. října 2013 v 21:17 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
VIII.

NEKROPOLIS


Konečne stál tak blízko, že sa ho mohol dotknúť. Celý Nečas sa premenil na čosi dávno minulé, nevnímal tú dlhú a tŕnistú cestu z pekla do očistca. Biela púšť bez života sa zmenila na bielu snežnú pláň tak rýchlo, že si to ani nestihol uvedomiť. Všade vôkol sa dvíhali zo zeme ostré ľadovce, z niektorých trčali studené modré hnáty, niekde krvavočervené omrzliny, ktoré v tej belobe okolo Bojovníka pôsobili až nepatrične a dráždili oči. Náhle cítil.

VII. Succubus

9. října 2013 v 15:07 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
VII.

SUCCUBUS


Mala zvláštnu schopnosť zničiť bozkom mozog muža a sexom jeho život. Ako nočný démon sa prisala na svoju obeť a vycicala z nej všetky možné pokusy o súdnosť, vlastný názor a nakoniec aj o útek. A potom ich odkopla. Dievčatko už dávno nebolo dievčatkom a sotva by niekto tipoval, že sa to z jej traumou z detstva skončí takto. Na tú bolesť mala hlbokú truhlicu a kľúčik dávno odhodila. Teraz nevedomky robila to, čo urobili kedysi jej - zneužívala a spôsobovala muky.

VI. Kapitalisti

15. září 2013 v 17:55 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
VI.

KAPITALISTI


Ráno sú chlapi nasratí na celý svet. Pomaly sa obliekajú, šuchtajú sa na dielňu, nevrlo reagujú na každý pokus rozveseliť sa. Tmavá káva, cigareta medzi zovrené pery a zaťaté zuby, špinavé monterky a potrhané rukavice, to je ich ranná realita. Premeriavajú si jeden druhého a navzájom sa nenávidia. Často neprehovoria slovo až doobeda, a ak áno, je to len zmes podráždených vzdychov, zmorených výdychov a vulgarizmov. Až cez obednú prestávku sú trocha veselší. To prídu Jožo, Ivor a Menek.

Scooby-Doo, kde si...?

29. srpna 2013 v 18:11 | Alex |  Príbehy na dobrú noc
Neflákam sa. Nespím. Takmer doslova, šesť hodín spánku je pre mňa maximum a vyslovený luxus. A čo také teda robím? Ach, frendíci, je toho veľa. Myslím na Vás, to sa nebojte, a plánujem to tu preorganizovať, dopísať Zatratených, založiť ďalší blog, ktorý bude čisto angažovaný a bude sa venovať dianiu okolo nás, teda vo svete. Plány, plány, plány. Stále len plánujem a akosi to pokulháva. Poviedka (resp. dokopy krátky román) už mala byť DÁVNO hotová, blog je už naspadnutie, ale vždy vymyslím čosi nové, čo to odsunie.

Tak v prvom rade - muklím a to mi žerie fakt kvantum času. Ostáva teda vytrvalé učenie sa na basgitaru, z čoho by mal na budúci rok (triezvy odhad, plánoval som túto jeseň, ehm) vyjsť projekt ešte neurčeného žánru (crust?? punk?? Oi??) s pevným názvom Missionär, kde chcem pôsobiť predovšetkým ako spevák a textár (niektoré texty sú vlastne zhudobnené Básne). A stalo sa nestalo, mal som pojať pod svoje krídla aj takmer mŕtvy projekt Art Deliquents (Braňo sa oženil, Ďufo píše pre komerčný plátok), vdýchnuť mu nový život a združiť a vyhľadávať všetkých začínajúcich umelcov a umelkyne. Ale potom som si všimol, že túto funkciu už dlho a dobre plní náš starý dobrý Slobodný vysielač. A ja rád prenechám miesto schopnejším Usmívající se. Zato však z mojej iniciatívy povstalo (ako inak) undergroundové vydavateľstvo Loco Comics, samizdatový a xeroxový tuzemský DIY label. Už čoskoro pod jeho hlavičkou vyjde prvý zo série béčkových komiksov o rebelantovi menom Johnny Chaos s názvom Zombie Apocalypse. Prípadných milovníkov osočovania, konšpiračných teórii, etc. hneď varujem, že hoci má Loco Comics vo svojom logu ľavotočivú svastiku, NEJDE o žiadnu propagáciu skupín potláčajúcich základné ľudské práva a slobody, lež o drobnú provokáciu a ľahkú inšpiráciu buddhizmom. Loco v budúcnosti samozrejme vydá aj demovku spomínaného projektu (ak Satan dá...).

A inak je tento rok dosť prevratný, hoci ešte nie je čas na bilanciu, nedá mi to. Zmenil som sa po všetkých stránkach a bola to zmena tak silná a nečakaná, že tomu ani sám neverím. Niekdajšie glorifikovanie Alexa ako bohéma, tvrdá póza a bavenie, to všetko je preč. Zo dňa na deň som prestal pozerať na bezduché tlachanie masmédii a hlúpych programov a filmov a presedlal som na dokumenty, politiku, konšpiračky, proste hocičo, čo mi pomôže nasať za ten krátky život aspoň nejaké tie PODSTATNÉ informácie. Takisto je to aj s knihami, čoraz častejšie sa uchyľujem k literatúre faktu. Prestal som sa zaujímať o seba a začal som sa zaujímať o svet. O ľudí. Presne o tých, ktorých som tak nenávidel, lebo som ich vlastne nepoznal a bál sa ich, keď som spoznal, čo dokážu. Teraz nie, teraz sa im snažím porozumieť. Prestal som jesť mäso, aktivizujem sa v otázke práv zvierat. Vypočul som si dosť posmešných názorov na moju osobu, nebol som totiž človekom, ktorý by bol solidárny, aktívny a angažovaný. Ale nech sa hovorí hocičo, ja viem, že všetko, čo robím, robím úprimne, nezištne, bez túžby po uznaní. Nepredostieram iným, že by tiež nemali jesť mäso, vlastne málokto sa dozvie, že som vegetarián inak, ako že ma ponúkne mäsom a musím ho odmietnuť. Nie som z tých, čo na Teba hľadia pohŕdavo, len preto, že ješ, čo chceš a to isté žiadam aj ja.

Ach tie plány, plány. Organizovanie protestu proti "návšteve" cirkusu v našom meste padlo na banálnych veciach a tak sme všetko to narýchlo vymyslené nechali na neskorší termín, kde budeme na týchto buranských tupcov milujúcich drezúru dostatočne pripravení. A už zas padám, venovať sa niečomu dôležitejšiemu, prospešnejšiemu. Lebo strácať čas na sociálnych sieťach (už polroka bez facebooku!) mi nepripadá ako vhodne využitý čas, keď sa môžem s niekým stretnúť osobne Usmívající se. Tak sa teda majte, držte mi palce a nesúrte ma (zablúdil som do mailov Smějící se), ja tých Zatratených raz dopíšem. Ahoj a čekuj video.



Váš Alex

V. Acheron

6. června 2013 v 21:19 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
V.

ACHERON


Svet vonku bol plný bieleho jasu, ktorý vyžaroval aj on sám. Tak oslepujúco biely, že na okamih sa mu zdalo, že už nie je. Vydal sa na východ, nevedno prečo. Osud? Náhoda? A ako vlastne určiť v mesačnej krajine plnej bieleho piesku a bieleho jasu nejaký smer? Nevedel. Jeho smer však bol správny. Kdesi v diaľke sa niečo zlovestne rozpínalo, niečo tak desivé, že sa bál o tom aj premýšľať. Šedé mračná, obrovský vír nad zemou, no hoci to vyzeralo neživo, bolo to živé. Až príliš živé.

IV. Samota je krásna, keď sa o ňu máš s kým podeliť

6. května 2013 v 17:56 | Alex |  Zatratení 3: Krysař
IV.

SAMOTA JE KRÁSNA, KEĎ SA O ŇU MÁŠ S KÝM PODELIŤ


Ak si sám medzi bláznami, ako si môžeš dovoliť určiť, či si normálny ty alebo oni? Táto a kopa iných otázok vírili Karolovi hlavou. Odkedy bol na dôchodku, mal čas len sám na seba, na kopu pochybností a myšlienok, utápaní sa v premýšľaní "čo keby".

Kam dál